Len čo doznela epidémia koronavírusu s ochorením COVID-19, začal sa spomínať príchod ďalšej epidémie opičích kiahní. Našťastie jeho masovejší výskyt sa v Európe ani na Slovensku nepotvrdil, v našom kraji doposiaľ nezaznamenali žiadny prípad tohto ochorenia.

Situácia v Banskobystrickom kraji

Na Slovensku evidujeme k dnešnému dňu celkom 12 prípadov ochorení na tzv. opičie kiahne, u dospelých obyvateľov. V BBSK sa toto ochorenie zatiaľ nevyskytlo.
Ochorenie má u človeka  relatívne  ľahší priebeh, je menej infekčnejšie ako boli pravé kiahne. Napriek tomu   pacienti infikovaní vírusom opičích kiahní musia byť v izolácii od prvých prejavov až po odlúpanie poslednej krusty.

„Dôležité je včas izolovať  od chorých najmä  osoby patriace do rizikových skupín, teda staršie osoby,  osoby  s imunodeficitom a osoby trpiace na závažné chronické ochorenia,“

hovorí doc. MUDr. Mária Avdičová, PhD.  z  Oddelenia epidemiológie RÚVZ Banská Bystrica.

Mária Avdičová

V liečbe  sa pristupuje k  podávaniu liekov proti horúčke a bolesti – kombinácia antipyretika a analgetika (väčšina voľne predajných analgetík má tiež antipyretický účinok). V určitých prípadoch je využitá indikácia nasadenia antivirotika – Tecovirimat, ktoré bolo tiež licencované ako antivirotický liek na pravé kiahne a v roku 2022 odsúhlasené EMA – Európskou lekárskou asociáciou pre použitie pri opičích kiahňach.

Dôležité je dodržať izoláciu aby nedošlo k sekundárnej  kontaminácii kožných vyrážok  baktériami. Ak sa tak predsa len stane, je potrebné liečbu doplniť o antibiotká. Tie však nie sú vhodné na podávanie pri nekomplikovanom priebehu tohto  vírusového ochorenia.

„Počas liečby treba dodržiavať kľud na lôžku, piť dostatočné množstvo tekutín a užívať vitamíny. Izolácia môže byť  doma alebo na infekčnom oddelení,   ošetrujúci lekár o tom rozhoduje na základe  zdravotného stavu pacienta. Inak špecifická liečba v tomto čase zatiaľ nie je. Nutná je dôsledná kontrola stavu a predchádzanie komplikáciám. Nekomplikovaný priebeh sa nelieči inými špeciálnymi liekmi. Ochorenie prechádza samo,“

dodáva Avdičová

Čo sa týka vakcinácie, táto sa v profylaxii využíva len veľmi zriedkavo, prevažne u laboratórnych pracovníkov a ošetrujúceho personálu, prípadne u rizikových osôb, ktoré boli v kontakte s nakazeným. Na európskom trhu je k dispozícii vakcína účinná aj proti vírusu pravých kiahní aj proti opičím kiahňam. Slovensko má zazmluvnený dovoz tejto vakcíny, o množstve a dátume dovozu má informácie MZ SR.

RÚVZ Banská Bystrica

Situácia na Slovensku

Opičie kiahne sú vírusovým, zoonotickým ochorením. Prvýkrát ho u človeka zaznamenali v roku 1970 v Konžskej demokratickej republike. Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) eviduje aktuálne 2 nové potvrdené prípady opičích kiahní. K 19. augustu 2022 bolo na území Slovenskej republiky celkovo 12 laboratórne potvrdených prípadov opičích kiahní.

Keďže ide o pomerne nízky počet, ÚVZ SR poukazuje, že z takto malej vzorky pacientov nateraz nemožno vyvodzovať spoľahlivé trendy, ak ide o výskyt a prejavy ochorenia u pacientov žijúcich v SR. Na základe tejto obmedzenej štatistickej vzorky prípadov na území Slovenska však sa však uvádza niekoľko rámcových informácií, ktoré majú osvetový charakter a môžu napomôcť prevencii ochorenia, jeho včasnej diagnostike a brániť ďalšiemu šíreniu ochorenia. Hygienici naďalej plánujú dôsledne anonymizovať informácie o jednotlivých pacientoch.

Nateraz všetky osoby s laboratórne potvrdenými opičími kiahňami v SR sú v strednom veku. Dva prípady boli vo vekovej skupine 18 – 29 rokov, sedem prípadov vo vekovej skupine 30 – 39 rokov a tri prípady eviduje ÚVZ SR vo vekovej skupine 40 – 49 rokov.

Daša Račková

„Ľudia by sa nemali spoliehať na to, že ak nepatria do skupiny obyvateľov najviac zasiahnutej európskou epidémiou opičích kiahní, tak sa ich ochorenie vôbec netýka. Evidujeme výskyt ochorenia aj mimo štatisticky najviac zasiahnutej populácie. Prenos ochorenia je možný bez ohľadu na pohlavie jednotlivca, ktorý prišiel do kontaktu s infikovanou osobou či jej osobnými predmetmi,“

informuje hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

Väčšina osôb uviedla pri cestovateľskej anamnéze pobyt v zahraničí (9 z 12 osôb). Zväčša išlo práve o tie destinácie, v ktorých odborníci v danom čase už evidovali výskyt prípadov opičích kiahní.

Vo vzájomnej súvislosti eviduje ÚVZ SR dva prípady, v ostatných prípadoch nateraz nebola zistená vzájomná súvislosť. V približne polovici prípadov osoby uvádzali, že mali v relevantnom časovom období rizikový úzky kontakt s osobou, ktorej zdravotný stav nepoznali.

Hygienici opakovane pritom upozorňujú, že ochorenie sa prenáša blízkym kontaktom, ktorý nemusí mať výlučne sexuálnu povahu. Prenos je možný aj kontaminovanými predmetmi.  Hospitalizovaní boli priebežne traja pacienti s laboratórne potvrdenými opičími kiahňami.

ÚVZ SR

Príznaky, ktoré hlásili osoby s potvrdeným ochorením v SR

Na základe informácii z EPIS (Epidemiologický informačný systém) eviduje ÚVZ SR prevažne typické príznaky, ktoré sú popisované pri opičích kiahňach (napríklad výskyt vyrážky, bolesť hlavy, bolesť svalov, opuchnuté lymfatické uzliny, zimnica).

Doposiaľ najčastejšie boli u tunajších pacientov tieto prejavy ochorenia:

– výsev na tele (napr. končatiny, chrbát, tvár),

– výsev na intímnych partiách (genitálie, konečník),

– horúčka,

– opuch (zväčšenie) lymfatických uzlín,

– bolesť hlavy.

Spomedzi atypických prejavov sa ojedinele objavili aj príznaky ako črevné ťažkosti či zvracanie, kašeľ a pálenie pri močení.

Liečba obvykle trvá priemerne 2 – 4 týždne, resp. do odpadnutia poslednej chrasty, čím sa pacient stáva neinfekčný. Dĺžka liečby je individuálna, záleží na imunitnom stave a fyzickej kondícii daného jedinca.

Informácie o opičích kiahňach

Prenos – vírus sa dostáva do organizmu dýchacími cestami, sliznicami alebo pri poranení kože. K prenosu z človeka na človeka dochádza:

• priamym kontaktom s infekčnými léziami (vyrážkami), resp. pri kontakte kože na kožu,
• telesnými tekutinami alebo veľkými kvapôčkami priamo z tváre do tváre počas priameho a dlhodobého kontaktu (face-to-face),
• nepriamo, napr. kontaminovanou posteľnou bielizňou, oblečením, uterákmi, riadom.

Inkubačný čas ochorenia je 6 – 13 dní, avšak môže byť až 5 – 21 dní.

Klinické príznaky

Ochorenie začína príznakmi podobnými chrípke ako sú horúčka, únava, bolesti svalov, zimnica, opuch lymfatických uzlín.

Predpokladá sa, že vírus opičích kiahní môžu osoby prenášať už pri výskyte týchto príznakov,   t. j. aj bez prítomnej vyrážky. Do troch dní od nástupu vyššie uvedených nešpecifických príznakov sa obvykle objavuje už aj vyrážka typická pre opičie kiahne. Výsyp nemusí byť rozsiahly, často sa objavujú prípady len s niekoľkými léziami, alebo len jednou, ktoré sa ďalej nerozširujú.

Vyrážky sa môžu objaviť na tvári, v ústach, v konečníku, v genitálnej oblasti, na dlaniach, chodidlách. Taktiež sa zaznamenali prípady, keď sa nešpecifické príznaky (horúčka, zimnica,…) objavili až po výsype. Po odpadnutí poslednej chrasty je človek neinfekčný, príznaky zvyčajne zmiznú do 2 až 4 týždňov.

Každé ochorenie a podozrenie z ochorenia musí vyšetriť lekár, ktorý posúdi riziko závažnosti priebehu ochorenia. Osoby s vyšším rizikom závažného priebehu ochorenia si môžu vyžadovať hospitalizáciu alebo liečbu antivirotikami.

Choré osoby

Sú poučené o dodržiavaní izolácie až do odpadnutia poslednej chrasty, vyhýbajú sa telesnému kontaktu s inými osobami (napr. dotyk kože na kožu, sexuálna aktivita, objímanie, bozkávanie, dlhý osobný kontakt v uzavretom priestore a pod.), používajú individualizované pomôcky (uteráky, posteľnú bielizeň, oblečenie, príbory, taniere a poháre), ktoré sa nesmú miešať s predmetmi ostatných členov domácnosti.

Monitorujú svoj zdravotný stav, izoláciu by mali prerušiť len v nutnom prípade (napr. návšteva lekára, nevyhnutná zdravotná vychádzka) s podmienkou prekrytia výsypu (dlhý rukáv a dlhé nohavice) a prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom, vyhýbajú sa kontaktu s domácimi zvieratami (cicavce, hlodavce a iné).

Úzke kontakty zahŕňajú najmä sexuálnych partnerov, osoby žijúce v spoločnej domácnosti alebo kohokoľvek, kto prišiel do kontaktu s posteľnou bielizňou alebo oblečením chorých. Je potrebné, aby boli kontakty poučené, ako si majú sami denne monitorovať zdravotný stav, merať telesnú teplotu a sledovať klinické príznaky ochorenia počas 21 dní od poslednej expozície.

Ak sa u kontaktov objavia klinické príznaky ochorenia, je nutné, aby sa izolovali, s výnimkou potreby lekárskeho vyšetrenia alebo testovania. Ďalší postup následne určí lekár. Podrobnejšie informácie o ochorení nájdete v správe na webovom sídle uvzsr.sk