Počet ochorení pečene na Slovensku dramaticky stúpa! Tomuto trendu zatiaľ odborná ani laická verejnosť nevenujú dostatočnú pozornosť. Chýbajú presné štatistiky a systém účinnej prevencie a starostlivosti o chorých. Upozorniť na tieto závažné skutočnosti sa rozhodli slovenskí hepatológovia počas medzinárodného stretnutia na Májových hepatologických dňoch, ktoré sa koná v týchto dňoch na Donovaloch.

Alarmujúce štatistiky úmrtnosti a chorobnosti

Podľa najväčšej svetovej štúdie Global Burden of Disease je cirhóza pečene treťou najčastejšou príčinou úmrtí svetovej populácie v produktívnom veku. Renomovaný odborný časopis Journal of hepatology zaraďuje Slovensko medzi krajiny s „veľmi vysokou a stúpajúcou“ úmrtnosťou na následky chorôb pečene.

Z európskych krajín je Slovensko na 4. mieste Horšie sú na tom len Slovinsko, Rumunsko a Maďarsko. Závažné je aj porovnanie s ostatnými civilizačnými ochoreniami, ktoré majú klesajúcu tendenciu úmrtnosti.

„Ak s tým nezačneme niečo robiť, za niekoľko rokov sa stanú ochorenia pečene hlavnou príčinou úmrtia Slovákov. Budú nám zomierať práceschopní ľudia, s nedovychovávanými deťmi. Náklady na ich liečbu a  výpadok ich ekonomickej produktivity sa môže odraziť dokonca na HDP“,

popisuje vážnosť situácie prezident Slovenskej hepatologickej spoločnosti MUDr. Ľubomír Skladaný, PhD. ktorý je aj prednostom II. Internej kliniky SZU FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica.

Cirhóza pečene je patologická zmena tvaru a štruktúry orgánu, vznikajúca dôsledkom chronickej choroby. Cirhózu spôsobujú najčastejšie alkoholová choroba pečene, tuková choroba pečene, vírusové hepatitídy. Cirhotická pečeň je náchylnejšia na vznik karcinómu. Samostatnou kapitolou sú autoimunitné a vrodené metabolické poruchy. Následkom cirhózy a neskoro diagnostikovaného ochorenia je strata funkčnosti pečene až jej zlyhanie a smrť.

Presné globálne štatistiky, ako sme na tom s výskytom ochorení, ktoré majú na našu pečeň tak fatálne následky, na Slovensku zatiaľ nemáme. Rovnako ako celonárodný program na zníženie ich výskytu.

Jednou zo štatistík, ktoré sa na viacerých pracoviskách Slovenska zhromažďujú, sú alarmujúce počty hospitalizácií pre karcinóm pečene vo FNsP F. D. Roosevelta Napriek tomu, že počet hospitalizácií je hrubý parameter, jeho dynamika v priebehu rokov je neklamná: každým rokom je počet hospitalizácií vyšší. Prednosta kliniky približuje: „Pokým sme v roku 2007 mali na špecializovanom hepatologicko – transplantačnom oddelení hospitalizovaných 18 pacientov s nádorom pečene v roku 2015 ich bolo až 242.“.

Reorganizácia starostlivosti o chorých a viac prevencie

Čo sa s týmito zisteniami dá robiť? MUDr. Skladaný, PhD. ako príklad uvádza:

„V Anglicku majú zriadenú parlamentnú skupinu pod vedením Ministerstva zdravotníctva. Majú vyčíslené náklady koľko ich ochorenia pečene vo všetkých súvislostiach stoja.“

Hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR a pojem v slovenskej hepatológii profesor Štefan Hrušovský naznačuje:

„Dôležitým krokom bude zaangažovanie do spolupráce viacero inštitúcii ako Štatistický úrad, zdravotné poisťovne, Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou či Národné centrum zdravotníckych informácií. Cieľom Májových hepatologických dní bude aj spoločné zasadnutie pracovnej skupiny, ktorá určí metódu akou sa budú v najbližšom období merať dáta na zistenie presného stavu. Druhým krokom slovenských hepatológov bude vypracovanie akčného plánu, ktorého cieľom bude začať s prispôsobovaním starostlivosti o pacienta s pečeňovými ochoreniami novým nálezom a trendom a zameranie sa na prevenciu vzniku ochorení.“

Alkohol, pohodlie aj plná chladnička

S výnimkou vírusových hepatitíd C a B a autoimunitných syndrómov sa na tejto alarmujúcej situácii v najvyššej miere podieľa náš životný štýl, ktorý sa za posledných 30 rokov výrazne zmenil.

Podľa najčerstvejších vyhodnotení prieskumu životného štýlu uskutočneného hepatológmi na vzorke takmer tisíc slovenských pacientov, denne cvičí len 12,7 % z nich. Sedavá práca, používanie informačných technológii, vozenie sa aj na krátke vzdialenosti – svetom aj Slovenskom sa šíri epidémia inaktivity a vyberá si svoju daň v podobe narastajúcej obezity. Nežiadúce účinky dlhého vysedávania možno prirovnať k fajčeniu.

Denne nás láka nespočetná ponuka jedál, ale s pochybnou nutričnou hodnotou. MUDr. Marián Oltman, PhD. z bratislavskej univerzitnej nemocnice vtipne zdôrazňuje, že jednoducho jeme priveľa:

„Je jasné, že kedysi potrebovali ľudia vysoko kalorickú stravu. Dnes, keď si môžeme ísť uloviť svojho mamuta niekoľkokrát za deň do niektorého z obchodných reťazcov, nám denne postačí prijať 1400 kilokalórii.“

Banskobystrická hepatologička Svetlana Selčanová – Adamcová dopĺňa: „Podstatné nie je len čo jeme, ale aj kedy a ako.“

Veľkým prehreškom voči nášmu zdraviu je nadmerná konzumácia alkoholu. Docentka Mária Szántová, ktorá sa vplyvom alkoholu na ochorenia pečene zaoberá dlhodobo a je zároveň členkou pracovnej skupiny Slovenskej hepatologickej spoločnosti, upozorňuje:

„V kombinácii s nedostatkom pohybu, a príjmom množstva kalorickej stravy môže spôsobiť aj príležitostná konzumácia alkoholu zlyhanie pečenie. Najmä keď si vypijeme občas, povedzme na rodinnej oslave, ale vyššiu dávku.“

Neplatí už ani odborníkmi odporúčaný pohár vína denne. Docentka dodáva:

„Pretože v globále je pozitívny zdravotný efekt malých dávok alkoholu na kardiovaskulárny systém ďaleko prevážený jeho škodlivými účinkami na pečeň .“ .

Závažné je, že marketing výrobcov alkoholických nápojov je zameraný hlavne na rizikovú skupinu mladých ľudí a aj napriek legislatívnym a ekonomickým obmedzeniam dosahujú na úkor nášho zdravia miliardové zisky. MUDr. Skladaný, PhD. vystríha:

„Pečeň je akýmsi mozgom tráviaceho traktu. Za  zlozvyky v životospráve nám vystaví vysoký účet!“  

Jedna dobrá správa na záver – na Hepatitídu C je dostupná účinná liečba.

V Slovenskej republike má chronickú hepatitídu B približne 2% populácie a chronickú hepatitídu C približne 0,67% populácie. Rizikovými faktormi pre prenos chronických vírusových hepatitíd sú hlavne vnútrožilové užívanie drog, tetovanie, pírsing, chirurgické výkony, hemodialýza a pri chronickej hepatitíde B aj nechránený pohlavný styk.

„Chronické vírusové hepatitídy nemajú žiadne špecifické klinické príznaky a preto sa na ne často nemyslí. Často jediným príznakom, ktorý na ochorenie pečene upozorní, sú zvýšené pečeňové testy, ktoré však v súčasnosti nie sú zahrnuté do preventívnej prehliadky u praktického lekára,“

vysvetľuje predsedníčka organizačného výboru konferencie MUDr. Sylvia Dražilová, PhD.

Nie je preto prekvapením, že chronická hepatitída C je diagnostikovaná približne len u 10% a chronická hepatitída B asi u 20% infikovaných pacientov. V súčasnosti máme k dispozícii modernú liečbu, ktorá vedie k odstráneniu vírusu hepatitídy C prakticky u všetkých pacientov. Liečba naviac nemá prakticky žiadne nežiadúce účinky.

Lieky, ktoré sú používané v liečbe chronickej hepatitídy B, vedú k zabráneniu rozmnožovania vírusu. Liečba chronickej hepatitídy B a C vedie k zníženiu výskytu cirhózy pečene a zhubných nádorov pečene, ktoré sú príčinou úmrtia pacienta.