V sobotu 12. júna 2026 sa na Kališti uskutočnilo tradičné Stretnutie generácií, ktoré patrí pietnej spomienke na vypálenie obce počas II. svetovej vojny.  Múzeum SNP s partnermi zorganizovalo už 20. ročník tohto podujatia.

Stretnutie generácií na Kališti začalo dopoludnia kultúrnym programom,  nasledovala ekumenická pobožnosť a po nej Pietna spomienka, ktorou si účastníci  uctili pamiatku obetí z 18. marca 1945.

Popoludní pokračoval kultúrny program vystúpením Vojenskej hudby Banská Bystrica, Združenia autentického folklóru Pohronci a skupiny Družina.

Organizátori pripravili pre návštevníkov viacero aktivít, ako bola skúška zdatnosti s Regrutačnou skupinou OS SR či prezentácia literárnych a výtvarných prác súťaže Cesty za poznaním minulosti. K dispozícii bolo aj detské ihrisko so športovými, vedomostnými  a zábavnými hrami či súťažami.

Študenti si pripomenuli osud Kališťa a Kališťanov už v predvečer Stretnutia generácií

Bol to nezabudnuteľný deň spolu s viac ako 400 študentmi .V predvečer spomienkového podujatia Stretnutie generácií pracovníci Múzea SNP spolu s partnermi z BBSK, Regrutačného strediska Ozbrojených síl SR, Vojenskej polície, Klubov vojenskej histórie, kolegov zo Vzdelávacieho centra Múzea SNP a konzervátorských dielní na Kališti pripravili pre študentov z rôznych kútov Banskobystrického kraja pestrý program.

Študenti sa stali súčasťou inscenovaných príbehov a „prežili“ niečo z atmosféry SNP, keď sa museli postarať o raneného kamaráta, spolupracovať pri strážení zaisteného protivníka či získať si dôveru najprv neoblomného veliteľa povstalcov.

Tento deň žičil aj nevšedným stretnutiam. Najprv to bola diskusia s vojnovým veteránom Vladimírom Strmeňom a výnimočný koncert Martina Haricha. Mladá generácia bude uchovávať historickú pamäť tak, aby aj pamiatka na Kalište mohla naďalej žiť medzi generáciami.

Ján Nosko: Odkaz Kališťa žije v Stretnutiach generácií

Pred 81 rokmi, dňa 18. marca 1945, sa obec Kalište navždy zapísala do našich dejín. Podobne ako mnohé ďalšie dediny a osady na Slovensku, bolo Kalište vypálené a zničené nemeckými nacistami.

„V sobotu  sme si na 20. ročníku Stretnutia generácií s úctou pripomenuli obete tejto tragédie. Počas pietneho aktu sme vzdali hold tým, ktorých život vyhasol v dôsledku krutosti druhej svetovej vojny,“

uviedol banskobystrický primátor Ján Nosko.

Ján Nosko v strede

Kalište je symbolom bolestivej minulosti, ale aj našej spoločnej zodpovednosti nikdy nezabudnúť na obete krutosti a násilia. Zároveň nám dáva príležitosť uctiť si hrdinstvo ľudí, ktorí bojovali našu slobodu.

Ich odkaz je aj dnes pripomienkou krehkosti demokracie, mieru a hodnôt humanity, ktoré si musíme chrániť. Česť pamiatke obetí!

Ondrej Lunter: Vždy keď prídem na Kalište, snažím sa najmä počúvať

V piatok BBSK  spolu s Múzeom Slovenského národného povstania na Kalište priviedli stovky študentov a študentiek krajských škôl. Sem na toto krásne miesto medzi horami, ktoré pred 81 rokmi zbavilo života nepredstaviteľne neľudské barbarstvo.

„Pretože mladí ľudia sú a budú tvorcami budúcnosti, ale sú aj strážcami minulosti.  A teraz mi dovoľte byť osobný: Vždy, keď sem prídem, snažím sa na tomto ieste najmä počúvať – a najmä počúvať ticho,“

povedal banskobystrický župan Ondrej Lunter.

Ondrej Lunter

V inej časti nášho kraja, v Telgárte, na jeseň roku 1944 jeho starý otec, vtedy ešte viac chlapec ako muž, spravil niečo, čo bola pravdepodobne viac mladícka nerozvážnosť ako úmyselná záškodnícka činnosť. Lenže efekt bol rovnaký – niečo poškodil a nacisti ho chytili.

Pred bezprostrednou popravou zastrelením ho zachránili možno len minúty a šťastný súbeh niekoľkých šťastných okolností, ktorým hovoríme náhoda. Bez nich by už viac nebol – a jeho vnuk by som nebol vôbec.

Vladimír Strmeň

„Toto ticho mám na mysli, aké sa na tomto mieste snažím vždy počuť. Lebo keď sa hovorí o tragédii Kališťa, spomíname čísla, dátumy a historické udalosti. Musíme. História potrebuje presnosť. Ale potom sú veci, ktoré sa nedajú spočítať,“

dodal predseda BBSK.

Nikto nevie povedať, koľko učiteľov, lekárov, remeselníkov, umelcov či dobrých susedov tu prišlo o svoju budúcnosť. Nikto nevie povedať, koľko úsmevov sa nikdy neobjavilo. Koľko rodinných fotografií nikdy nevzniklo. Koľko narodení sa ani nikdy neoslavovalo. Toto ticho tu počuje Ondrej Lunter.

A rovnako sa nedá spočítať, kedy a čo ešte nie – a kedy a čo už áno – spustí v ľuďoch tú nepredstaviteľnú krutosť a zlo, čo rozpúta najtemnejšie stránky človeka. Ako peklo v Kališti. Aj preto v tomto tichu medzi horami spomíname. Pretože história sa nevracia v rovnakých uniformách. Neprichádza s rovnakými heslami. Nemá jednu národnosť alebo jednu ideológiu a žiadnu inú. História sa neopakuje doslova.

Preto sa v tomto tichu Kališťa aj povzbudzujeme, aby sme rozpoznali varovné signály – pohŕdanie, rozdeľovanie, nenávisť, zlosť, ľahostajnosť voči utrpeniu druhých.  Preto do ticha tohto miesta hovoríme o záväzku, nádeji a viere, že to dokážeme.