Európska fuggerovská cesta môže byť aj základom Európskeho hlavného mesta kultúry 2026 u nás

KULTÚRA
3 /

Slovenská republika bude v roku 2026 hostiť titul Európske hlavné mesto kultúry (EHMK). O tento prestížny titul sa budú deliť dve mestá z dvoch členských štátov Európskej únie: jedno slovenské a jedno fínske. Za Slovensko sa o titul EHMK 2026 bude uchádzať Banská Bystrica, ktorá sa už môže hrdiť titulom Európske hlavné mesto športu 2017.

Prihlášku EHMK so zámerom treba odovzdať do 15. decembra 2020

Cieľom EHMK  je zdôrazniť bohatstvo a rozmanitosť kultúr v Európe, ako aj osláviť spoločné kultúrne aspekty v Európe s cieľom prispieť k zblíženiu európskych národov a zlepšeniu vzájomného porozumenia.

U európskych občanov EHMK zvyšuje pocit spolupatričnosti k spoločnej kultúrnej oblasti a posilňuje príspevok kultúry k rozvoju miest na hospodárskej, sociálnej a urbánnej úrovni. V neposlednom rade zvyšuje medzinárodnú popularitu miest prostredníctvom kultúry a posilňuje kapacitu kultúrneho sektora a jeho prepojenia s ostatnými sektormi.

„Zámer uchádzať sa o titul EHMK 2026 schválilo aprílové mestské zastupiteľstvo. Je potrebné dodržať termín zaslania prihlášok miest uchádzajúcich sa o tento titul (pozn. red. kvôli koronakríze termín predĺžili  z 31. októbra na 15 december 2020). Preto musíme čo najskôr kreovať široký odborný tím, ktorý pripraví atraktívnu ponuku,“

povedal banskobystrický primátor Ján Nosko.

Odborný tím nášho mesta musí k prihláške pripraviť aj zmysluplný zámer s filozofiou a náplňou  Európskeho hlavného mesta kultúry  2026. Logická otázka znie, čo by to mohlo byť, aký zjednocujúci projekt s európskym významom by bol pre Banskú Bystricu ideálny?

Otázka znie, či by základom tohto zámeru nemohol byť existujúci projekt Európskej fuggerovskej cesty, do ktorého je zapojená Banská Bystrica spolu s ďalšími piatimi európskymi mestami, spätými s Fuggerovcami a meďou?

Projekt Európskej fuggerovskej cesty

Európsku fuggerovskú cesta slávnostne otvorili  3. mája 2019  v nádherných priestoroch historickej radnice nemeckého mesta Augsburg.  Uvedenia  „medenej“ cesty do života  sa zúčastnila aj oficiálna delegácia nášho mesta. Delegáciu mesta Banská Bystrica z poverenia primátora Jána Noska viedol poslanec mestského zastupiteľstva, predseda komisie kultúry, historik Vladimír Sklenka.

Historik a nositeľ projektu za Banskú Bystricu Vladimír Sklenka k tejto pre naše mesto významnej udalosti uviedol:

„Banská Bystrica v Augsburgu prelomila ľady. Na našej prvej návšteve sa ma pred dvomi rokmi spýtali, či tu máme hory a turistické trasy. Teraz však už nielen tam vedia, že naše mesto zohráva dôležitú úlohu v etablovaní sa v západoeurópskom priestore. Projekt Európskej fuggerovskej cesty nie je len o histórii a cestovnom ruchu. Má obrovskú pridanú hodnotu aj pre našu kultúru a jej šírenie do celej Európy.“

Banská Bystrica, spoločne s nemeckými mestami Augsburg a Bad Hindelang, s rakúskymi mestami Schwaz a Hall, s talianskym Sterzingom a tiež s potomkami šľachtickej rodiny Fuggerovcov, sa stala zakladajúcim členom tohto európskeho projektu. Nie sme takým bohatým mestom, ako tie zahraničné, ale v rámci Európskej fuggerovskej cesty máme čo ponúknuť svetu.

Pre Banskú Bystricu a okolie od Tajova cez Poniky, Moštenicu po Ľubietovú a od Malachova cez Harmanec, Španiu Dolinu, Staré Hory až po Donovaly tento projekt znamená udržateľnosť a rozvoj. Ide o využitie prirodzených daností regiónu, ktoré spočíva v pamiatkach a krásnej prírode je základom tohto projektu z hľadiska mesta Banská Bystrica.

 V meste pod Urpínom vznikla reštaurácia U Fuggera,  v Selciach funguje atraktívny Fuggerov dvor, máme v meste a okolí množstvo historických pamiatok pochádzajúcich z obdobia rozmachu stredovekej Thurzovsko – Fuggerovskej spoločnosti. V medenej Bystrici pôsobí množstvo vynikajúcich umelcov či kultúrnych inštitúcií vrátane Akadémie umení, nepochybne všetci sa môžu stať kultúrnou súčasťou  európskeho projektu.

Zásluhou Banskobystrického mediarskeho podniku sa stala medená Banská Bystrica známou po celom svete už v stredoveku a rozvíjala sa dlhé storočia vďaka baníctvu. Teraz má príležitosť využiť svoj medený potenciál aj v 21. storočí. Prečo to nevyužiť aj pri tvorbe projektu Európske hlavné mesto kultúry 2026?

Pohľad do histórie

Jeden stredoveký výrok hovorí:  „Zlatý Augsburg spočíva na medenej Banskej Bystrici.“

V srdci dnešného stredného Slovenska, v Banskej Bystrici (Neusohl), začal v roku 1495 za pomoci banského podnikateľa Jána Thurzu zo slovenských Betlanoviec na Spiši rozmach fuggerovského medeného impéria.

Pri dobývaní medenej rudy s obsahom striebra priniesli Thurzovci do spoločného Thurzovsko-Fuggerovského podniku svoje kontakty k uhorskému kráľovskému dvoru, svoje technické znalosti a inovatívnu techniku sciedzania – oddeľovania striebra od medi, Fuggerovci vložili kapitál.

Obchod s meďou, ktorému montánny koncern Fuggerovcov dominoval v rámci celej Európy, umožnil zbohatnúť obom rodinám. V rokoch 1495 – 1546 boli Fuggerovci vedúcimi banskými podnikateľmi v Banskej Bystrici, rodina Thurzovcov v roku 1526 zo spoločnosti vystúpila.

Rozprávkovo bohatí sa stali Fuggerovci v Augsburgu vďaka obchodu s bavlnou a úvermi pre pápežov, cisárov a kráľov – najmä však vďaka banskému priemyslu.  Koncom 15. storočia začal rozmach celoeurópskeho banského koncernu Fuggerovcov s rudnými baňami a hutami v Tirolsku (predovšetkým v mestách Schwaz a Sterzing) a v Banskej Bystrici v Hornom Uhorsku (dnešné Slovensko).

So zlatom a striebrom, olovom, kalamínom a železom, najmä však s meďou a ortuťou písali Jakub Fugger „Bohatý“ a jeho následníci napínavú kapitolu európskych hospodárskych a sociálnych dejín. Fuggerovské domy a zámky, kostoly a pamätníky, sprístupnené banské štôlne a múzeá v mestách Augsburg, Bad Hindelang, Schwaz, Hall, Sterzing a Banská Bystrica s okolím poskytujú možnosť pochopiť dejiny banského koncernu, ktorý bol vlastne akýmsi predchodcom Európskej únie.

Fuggerovská stopa

V tomto roku si pripomíname 525. výročie mediarskej Thurzovsko – Fuggerovskej spoločnosti, ktorej základom bol Banskobystrický mediarsky podnik  so sídlom v Banskej Bystrici. K tomuto výročiu vychádza suvenírová bankovka s pamätnými mincami, onedlho sa v Barbakane otvorí Fuggerovské múzeum a mesto podniká kroky k záchrane zvyškov a  k obnove technickej pamiatky Medeného Hámra, kde sa finalizovali výrobky z medi pre koncern Fuggerovcov.

Meď z Banskobystrického mediarskeho podniku sa vyvážala do celej Európy. Cez prístavy Gdaňsk, Hamburg, Amsterdam, Antwerpy, či Lisabon. Z portugalského Lisabonu sa dopravovala dokonca do Afriky až Indie.

Potvrdzujú to nálezy vrakov s tonami slovenskej – banskobystrickej medi z Nemecka, nálezy z Holandska. V roku 2008 boli banskobystrické medené ingoty (v tvare polgule) objavené dokonca na diamantovom pobreží africkej Namíbie. Vo svete bol ich objav označený za nález storočia. Naše medené ingoty v súčasnosti vystavujú okrem múzeí v Nemecku, v Poľsku aj v Národnom múzeu Nairobi v Keni a v Namíbii sa pripravuje otvorenie múzea.

Ako vidno, dávne banícke tradície, pamiatky a historické súvislosti nás pevne spájajú s vyspelou Európou. Zo strany medenej Banskej Bystrice je prirodzená snaha o ich obnovu a využitie v rámci cestovného ruchu, ale aj nadviazanie užšej spolupráce v oblastiach výskumu, školstva, kultúry, športu, či podnikateľského prostredia.

Všetky tieto aktivity zastrešuje celoeurópsky projekt Európskej fuggerovskej cesty, ktorý by pokojne mohol byť myšlienkovým zdrojom aj pri tvorbe bystrického projektu Európskeho hlavného mesta kultúry 2026…

Autor: (tom), Foto: archív a ilustračné