Doteraz Ministerstvo zdravotníctva SR doposiaľ väčšinou uvádzalo, že prihlásiť na očkovanie sa môžete až po 90 dňoch od prekonania covidu. Táto hranica bola stanovená preto, lebo do tejto doby je pravdepodobné, že sú ešte v tele človeka protilátky. Vedkyňa Irena Koutná získala zaujímavé údaje z výskumu pamäťových buniek po covide  a po očkovaní…

Očkovanie a protilátky

V čase, keď bolo vakcín veľmi málo, bolo efektívnejšie prenechať ich tým, ktorí nemajú v tele žiadne protilátky.  Dnes sa dostupnosť vakcín výrazne zlepšuje a z hľadiska bezpečnosti je možné sa očkovať už po štrnástich dňoch od prekonania covidu so symptomatickým priebehom (ak ste posledných 7 dní boli bez príznakov) a už po siedmich dňoch od prekonania covidu s asymptomatickým priebehom.

Na základe dostupných klinických štúdií neexistujú dôkazy o bezpečnostných obavách z očkovania osôb, ktoré prekonali Covid-19 alebo majú prítomné protilátky.

„Ak ste teda nedávno prekonali covid, stále platí, že sa nemusíte ponáhľať, ale nemusíte ani striktne čakať tri mesiace. Môžete sa po jednom alebo dvoch týždňoch prihlásiť do čakárne,“

tvrdí ministerstvo zdravotníctva.

Prečo sa očkovať krátko po prekonaní covidu?

Imunitná ochrana po prekonaní covidu je veľmi individuálna. Nie je jednoznačné, koľko trvá postinfekčná imunitná ochrana a najmä pri ľudoch s miernym priebehom ochorenia nemusí byť táto imunitná ochrana dostatočná.

„Naopak, imunitná ochrana po očkovaní je oveľa predvídateľnejšia, každý dostane rovnakú dávku vakcíny, ktorá bola vyvinutá tak, aby vytvorila efektívnu úroveň ochrany,“

uvádza ministerstvo zdravotníctva na svojej facebookovej stránke.

Viac informácií získate na https://www.ssaki.eu/…/2021/01/INFOLETTER_COVID19_2.pdf.

Ministerstvo zdravotníctva SR

Vedkyňa Irena Koutná má po skúmaní imunity pamäťových buniek iný názor

Ako sme už informovali, česká vedkyňa Doc. RNDr. Irena Koutná Ph.D. so svojím tímom z brnenského laboratória – Centra bunkového a tkanivového inžinierstva Fakultnej nemocnice u sv. Anny a Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity skúma pamäťovú T-bunkovú imunitu ľudí po prekonaní ochorenia COVID-19 a po očkovaní.

Po testovaní ľudí zaočkovaných vakcínou Pfizer docentka Koutná skonštatovala, že bunková imunita po prekonaní covidu je o niečo silnejšia než po podaní vakcíny:

„Vidíme, že ľudia, ktorí chorobu prekonali, majú na úrovni bunkovej imunity určite lepšiu odozvu než očkovaní. Ukazuje sa, že po troch mesiacoch sú protilátky vo väčšine prípadov nemerateľné. To ale neznamená, že ľudia nemajú pamäťové bunky, ktoré ich môžu ochrániť. Práve tieto bunky by mali v tele zaručiť dlhodobejšiu ochranu.“

Irena Koutná

Oficiálne sa predpokladá, že ochrana po zotavení z covidu trvá 90 dní. Dostupné dáta však podľa vedcov potvrdzujú, že získaná imunita môže trvať aj dlhšie ako rok.

„Vieme, že po prekonaní ochorenia nás to bude chrániť zhruba rok, ale po roku, roku a pol, sa niekedy nevytvorí príliš silná pamäťová stopa, takže to slabne,“

upozorňuje  Irena Koutná, ktorá zároveň zverejnila prvé výsledky zo skúmania pamäťových buniek u očkovaných.

„Bohužiaľ sme zistili, že u cca 20 až 25 percent ľudí po prvej dávke nie sme schopní namerať žiadnu pamäťovú stopu. Po druhej dávke už pamäťová stopa nastúpila skoro u všetkých, okrem asi jedného alebo dvoch percent, nikdy však nedosiahla priemerné hladiny, ktoré dosahujú ľudia, ktorí chorobu prekonali. Môj osobný názor je, aby sme naočkovali populáciu, ktorá je riziková ako sú starší spoluobčania či chronicky chorí a môžu sa nechať očkovať dobrovoľníci. Ale toho, kto sa očkovať nechce a je mladý, toho by som neočkovala a hlavne ho kvôli tomu neobmedzovala,“

dodáva Koutná.

Pamäťová imunita buniek je niečo, čo v tele človeka môže pretrvávať aj roky, takže ak si ju vybudujete, tak je vás schopná nejakú mierou chrániť od ťažkého priebehu nákazy dlhšiu dobu. Očkovanie má navodiť podobný stav. To znamená, že tam nejde o to, aby sa človek vôbec neinfikoval, ale o to, že ak sa infikujete, nemáte priebeh, ktorý je fatálny. 

Z uvedeného logicky vyplýva, že na presné stanovenie imunity človeka po prekonaní covidu by sa v jeho tele malo skúmať množstvo získaných pamäťových buniek ( T a B – lymfocytov) odolných voči napadnutiu vírusom, čo by bol najpresnejší ukazovateľ infekčnosti človeka To sa žiaľ u nás nerobí, hoci takéto testy existujú (len sú drahé).

Preto sa táto aktivita ministerstva zdravotníctva, bez skúmania imunity pamäťových buniek, skôr javí ako pobádanie čo najväčšieho počtu ľudí k rýchlejšej vakcinácii, ktorá však môže byť po prekonaní covidu a prirodzene získanej imunite možno pre niekoho aj kontraproduktívna…