Vlády SR na svojom poslednom zasadnutí pred vládnymi prázdninami definitívne schválila „realistický“ plán výstavby diaľnic ministra dopravy Jána Figeľa. Podľa neho rýchlostná cesta R1 skončí v Banskej Bystrici severným obchvatom. Prepojenie na D1 popod Hiadeľské sedlo do Ružomberka sa odkladá až za rok 2016. Prednosť dostala diaľnica cez Žilinu na východ.

Ministerstvo dopravy a vláda SR zostali hluché voči protestom primátorov Banskej Bystrice a Ružomberka Petra Gogolu s Jánom Pavlíkom, župana Vladimíra Maňku, poslancov banskobystrického mestského i regionálneho zastupiteľstva. Banská Bystrica tak skoro nebude prepojená s diaľničnou trasou na Košice, takmer všetky doterajšie plány pre banskobystrický región skončili v šuplíku ministerstva dopravy.

Faktom je, že zaradenie tohto 50-kilometrového úseku R1 do plánu výstavby diaľnic presadil ešte bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny, ktorý sa ako Bystričan zaslúžil aj o vybudovanie severného obchvatu mesta. Vďaka tomu sa prostredníctvom PPP projektu v roku 2012 rýchlostne prepojí Banská Bystrica s Bratislavou.

Do roku 2016 malo byť dokončené aj predĺženie trasy R1 do Ružomberka, kde by sa rýchlostná cesta z Banskej Bystrice napojila na diaľnicu D1 do Košíc. Toto riešenie platilo ešte v apríli tohto roku, ale v máji ho minister Figeľ náhle zmenil. Ako inak, bez akejkoľvek diskusie s dotknutými samosprávami, pričom sa v kraji odsúva omnoho viac komunikácií.

„Dopravné napojenie našich miest má mimoriadny význam pre ďalší rozvoj nielen Banskej Bystrice a Ružomberka, ale aj celej severnej časti územia nášho kraja, ktorá upadla do hlbokého hospodárskeho útlmu aj vďaka nevyhovujúcim dopravným podmienkam“, uviedli okrem iných argumentov primátori Banskej Bystrice a Ružomberka v liste ministrovi dopravy. Zbytočne.

Teraz sa predĺženie R1 definitívne odsúva. Čo bude po roku 2016, nikto nevie. Stratí sa drahocenný čas a mesto s regiónom prídu o strategickú rozvojovú investíciu, ktorá mala podporiť aj žiaduci rozvoj cestovného ruchu. Možno otvorene povedať, že je to ďalšie z radu diskriminačných vládnych opatrení voči mestu pod Urpínom a jeho občanom.

Okrem R1 k nim patrí aj sťahovanie sídla Daňového riaditeľstva ako budúceho centrálneho finančného úradu z Banskej Bystrice do Bratislavy z vôle ministra financií Ivana Mikloša, voči čomu sa postavili nielen volení zástupcovia občanov mesta a regiónu (s výnimkou banskobystrického primátora), ale aj občania podpisujúci protestnú petíciu v celom kraji. Pokúsia sa to ešte zvrátiť opoziční poslanci NR SR z Banskej Bystrice spolu s koaličnými za banskobystrický región pri hlasovaní o návrhu zákona na jeseň v slovenskom parlamente.

Naposledy to bolo rušenie geriatrie a redukcia nemocničných lôžok so sťahovaním psychiatrie v Rooseveltke, na čom sa po rozhodnutí ministra zdravotníctva SR Ivana Uhliarika podieľala dohoda VšZP s vedením tejto koncovej banskobystrickej nemocnice. Po stredajšej vláde sa môže stať, že ak sa Banská Bystrica a okolité mestá s regiónom neposkladajú na civilnú prevádzku letiska Sliač, tak ho ministerstvo dopravy ponúkne súkromnej firme. To je pri súčasných napätých rozpočtoch samospráv veľmi pravdepodobné.

Otázka znie, čo ešte môže postihnúť naše mesto a tento ťažko skúšaný región s najväčšou nezamestnanosťou a pomalým tempom hospodárskeho rozvoja? Alebo inak. Kde sú hranice trpezlivosti obyvateľov Banskej Bystrice a Banskobystrického kraja s takýmto zaobchádzaním z Bratislavy? Stále viac sa hovorí o tom, že nielen toto leto, ale najmä na jeseň bude veľmi horúco…