Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v utorok oznámila mená piatich podpredsedov a jedným z nich bude Slovák Maroš Šefčovič. Ako eurokomisár bude mať na starosti vzťahy medzi európskymi inštitúciami.

Staronový podpredseda EK

Maroš Šefčovič bude v exekutíve EÚ jedným z piatich podpredsedov, pričom zvolená predsedníčka Ursula von der Leyen pred novinármi spresnila, že v novej štruktúre eurokomisie ešte uvedie troch výkonných podpredsedov.

Kým doposiaľ mal Maroš Šefčovič na starosti agendu energetickej únie, od novembra 2019 bude riešiť vzťahy medzi európskymi inštitúciami a oficiálne zodpovedať za tematický okruh s názvom medziinštitucionálne vzťahy a prognózovanie.

Výkonní podpredsedovia EK Frans Timmermans a Margrethe Vestagerová budú zodpovedať za európsku zelenú dohodu respektíve za oblasť Európa pripravená na digitálny vek. Tretí výkonný podpredseda EK Valdis Dombrovskis bude zodpovedať za okruh ekonomika pre ľudí.

Maroš Šefčovič bol v Komisii Josého Manuela Barrosa (2009 – 2014) komisárom pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež a vykonával funkciu podpredsedu Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti. V rokoch 2014 – 2019 bol podpredsedom EK vedenej Jean – Claudom Junckerom zodpovedným za energetickú úniu. Teraz sa vracia k svojmu pôvodnému poslaniu podpredsedu EK.

Táto činnosť si vyžaduje udržiavanie kontaktov a riešenie sporov s Európskym parlamentom a Radou EÚ. Šefčovič bude spolupracovať s viacerými eurokomisármi a európskymi inštitúciami, čo ho  maximálne zviditeľní vrátane Slovenska, zároveň bude zodpovedný za svoju vlastnú agendu.

Premiér Peter Pellegrini s Ursulou von der Leyen 

Ešte pred vymenovaním Maroša Šefčoviča do funkcie podpredseddu EK sa  4. septembra stretol v Bruseli s predsedníčkou EK Ursulou von der Leyen slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý po rokovaní s ňou povedal:

„Stretol som sa s novou predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Diskusia bola veľmi priateľská a konštruktívna. Na úvod stretnutia som pani prezidentke jasne deklaroval, že Slovensko patrí do EÚ a cíti sa byť jej súčasťou. Bavili sme sa o klimatických zmenách, sociálnej oblasti či digitalizácii. Skonštatovali sme, že Európa sa musí vrátiť k líderstvu a ochrane životného prostredia a musí byť vzorom pre ostatné krajiny. Počas pracovnej cesty som sa stretol aj s našim nominantom do EK, Marošom Šefčovičom. Aj o ňom sme sa bavili s pani eurokomisárkou. Tá považuje Maroša Šefčoviča za jedného z najskúsenejších komisárov, ktorí sú momentálne nominovaní za členov komisie a chce s ním intenzívne pracovať.“

Samotný Maroš Šefčovič na toto stretnutie reagoval slovami:

„Viem, že Ursula von der Leyen robí všetko pre to, aby zostavila ten najlepší tím, ktorý bude pracovať pre Európu. A moja ambícia sa nemení – robiť maximum pre Európu, ako aj pre Slovensko a jeho proeurópsky imidž.“

Po týždni sa to potvrdilo. Na súčasnom politicky výrazne rozpoltenom Slovensku je však príznačné, že kým v odborných diplomatických kruhoch sa hodnotí opätovná vysoká pozícia Maroša Šefčoviča v exekutíve Európskej komisie ako významný diplomatický úspech Slovenskej republiky a zhodnotenie jeho doterajšej profesionálnej práce pre Úniu, liberálna opozícia na čele s SaS či Progresívnym Slovenskom a niektoré médiá to považujú za neúspech vlády alebo zľahčujú situáciu.

Napríklad Denník N sa odvolal na nemenovaného slovenského diplomata pôsobiaceho  v minulosti v Bruseli, ktorý mal povedať, že „je to pomerne slabé portfólio a pre Slovensko z toho nevyplývajú žiadne benefity“. Poslanec Martin Klus dokonca tvrdí, že pri „grilovaní“ eurokomisárov v Európskom parlamente v kritickom prípade je možné, že „Slovensko bude požiadané aj o zmenu tejto nominácie“…

Podľa prezidentky Zuzany Čaputovej má Maroš Šefčovič všetky predpoklady, aby svoje funkcie v novej Európskej komisii zvládol. Zároveň staronovému podpredsedovi EK zablahožela a popriala veľa úspechov.

Maroša Šefčoviča, podobne ako ďalších 25 navrhnutých komisárok a komisárov, ešte čaká vypočúvanie pred Európskym parlamentom. Ak poslanci za Komisiu ako celok zahlasujú, exekutíva pod vedením Ursuly von der Leyen sa ujme mandátu 1. novembra.

Navrhovaní eurokomisári EÚ

Didier Reynders (Belgicko)
Marija Gabrielová (Bulharsko)
Stella Kyriakidisová (Cyprus)
Věra Jourová (Česko)
Margrethe Vestagerová (Dánsko)
Kadri Simsonová (Estónsko)
Jutta Urplainenová (Fínsko)
Sylvie Goulardová (Francúzsko)
Margaritis Schinas (Grécko)
Frans Timmermans (Holandsko)
Dubravka Šuicová (Chorvátsko)
Phil Hogan (Írsko)
Virginijus Sinkevičius (Litva)
Valdis Dombrovskis (Lotyšsko)
Nicolas Schmit (Luxembursko)
László Trócsányi (Maďarsko)
Helena Dalliová (Malta)
Ursula von der Leyenová (Nemecko) – predsedníčka EK
Janusz Wojciechowski (Poľsko)
Elisa Ferreirová (Portugalsko)
Johannes Hahn (Rakúsko)
Rovana Plumbová (Rumunsko)
Maroš Šefčovič (Slovensko)
Janez Lenarčič (Slovinsko)
Josep Borrell (Španielsko)
Ylva Johanssonová (Švédsko)
Paolo Gentiloni (Taliansko).

Veľká Británia listom z 23. augusta informovala, že vzhľadom na to, že sa 31. októbra 2019 chystá opustiť Európsku úniu, svojho komisára pre novú exekutívu Únie už nenavrhne.

Maroš Šefčovič

JUDr. Maroš Šefčovič, PhD. (* 24. júla 1966 v Bratislave) je slovenský diplomat a politik, súčasný podpredseda Európskej komisie.

Život a vzdelanie

Maroš Šefčovič sa narodil v Bratislave 24. júla 1966. Jeho otec bol elektrotechnický inžinier, matka poštová úradníčka. V roku 1984 začal študovať na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Počas štúdia ekonómie dostal ponuku študovať diplomaciu na MGIMO v Moskve vo vtedajšom Sovietskom zväze. Štúdium na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov dokončil roku 1990. Do roku 1989 bol členom Komunistickej strany Česko – Slovenska.

V roku 2000 ukončil postgraduálne doktorandské štúdium medzinárodného a európskeho práva na Univerzite Komenského a získal titul PhD.

Diplomatická kariéra

Od roku 1989 pôsobil na ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Najprv ako stážista, od roku 1990 ako poradca štátneho tajomníka ministra zahraničných vecí MZV ČSFR. V rokoch 1991- 1992 bol 3. tajomník a konzul na veľvyslanectve v Harare (Zimbabwe). V roku 1992 bol 2. tajomník a zástupca veľvyslanca v Ottawe (Kanada).

Od roku 1993 je pracovníkom ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (MZV SR). Od roku 1995 pracoval na odbore krajín EÚ a NATO najprv ako referent a od roku 1996 ako zástupca riaditeľa odboru. V roku 1997 sa stal zástupcom riaditeľa a v roku 1998 riaditeľom Kancelárie ministra MZV SR.

Od roku 1998 pôsobil ako zástupca vedúceho misie a radca v Misií Slovenskej republiky pri Európskych spoločenstvách v Bruseli a v roku 1999 bol veľvyslancom v Tel Avive (Izrael). Po návrate na Slovensko v roku 2002 bol generálnym riaditeľom sekcie bilaterálnej spolupráce MZV SR a v roku 2003 generálnym riaditeľom sekcie pre európske záležitosti. V rokoch 2004 – 2009 pôsobil ako stály zástupca Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli.

Člen Európskej komisie

Po odstúpení Jána Figeľa sa 1. októbra 2009 stal členom Európskej komisie zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Túto funkciu vykonával do 8. februára 2010, keď sa utvorila nová komisia, ktorej sa tiež stal členom.

Od 9. februára 2010 do roku 2014 bol podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. Od roku 2014 bol podpredsedom Európskej Komisie zodpovedný za energetickú úniu. Od roku 2019 bude ako podpredseda EK zodpovedať za medziinštitucionálne vzťahy a prognózovanie.

Kandidatúra na prezidenta

V tohtoročných prezidentských voľbách ako nestraník prijal ponuku strany SMER – SD kandidovať na post prezidenta SR vo voľbách v roku 2019. Dostal sa do druhého kola, v ktorom zvíťazila jeho protikandidátka a súčasná prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Rodina

Diplomat Maroš Šefčovič je ženatý. S manželkou Helenou, ktorá je učiteľka  majú tri deti – chlapca a dve dcéry, v súčasnosti žijú v Bratislave. Obaja perfektne ovládajú angličtinu, francúzštinu a ruštinu.