V pondelok 26.novembra v Banskej Bystrici boli problémy školstva predmetom dvoch akcií. Dopoludnia okolo dve tisíc štrajkujúcich  učiteľov  z celého stredného Slovenska protestovalo na Námestí SNP za vyššie platy.  Popoludní sa v budove mestského úradu na finančnej komisii hovorilo o budúcoročnom rozpočte pre mestské školy, ktoré po ekonomicko-personálnom audite čaká zásadnejšia reforma, ako bola racionalizácia v tomto roku. 

Dopoludnia  na Námestí SNP

„Chceme dôstojne pracovať, ale aj dôstojne žiť,“ znelo pondelkovým Námestím SNP v Banskej Bystrici. Do dvoch tisícok štrajkujúcich učiteľov najčastejšie kričalo: „Hanba, hanba, hanba!!!“ Tieto slová patrili všetkým vládam od roku 1989, ktoré podľa protestujúcich neurobili v prospech učiteľov nič doviedli slovenské školstvo na pokraj Európy. Kritika sa ušla nielen vládnym činiteľom, ale aj ZMOSu združujúceho mestské a obecné samosprávy, ktoré sú zriaďovateľmi základných a materských škôl. V dave boli aj stredoškolskí učitelia, vrátane zástupcov vysokých škôl.

Za všetko hovorili transparenty v rukách učiteľov na proteste, ktorý mal podtext „Viac peňazí do školstva“. Medzi štrajkujúcimi bolo cítiť frustráciu z toho, ako pokleslo spoločenské postavenie učiteľa vrátane nízkeho ohodnotenia. Zároveň však prevládalo odhodlanie vydržať v štrajku aj na vlastnú zodpovednosť, pokiaľ vláda neustúpi.

Podľa podpredsedu odborového zväzu školstva a vedy Martina Matáka bola účasť štrajkujúcich na banskobystrickom Námestí SNP dobrá, aj keď nižšia, ako v septembri. „V utorok o 11:00 hod. zasadá v Bratislave štrajkový výbor, ktorý bude mať k dispozícii hlásenia zo škôl. Podľa toho, aká bude objednávka na dĺžku štrajku, taký ten štrajk dlhý bude,“ povedal Maták pre médiá k neobmedzenému štrajku učiteľov.

Vo výzve, ktorú prijali protestujúci učitelia, žiadajú vládu a slovenský parlament o zlepšenie súčasnej neuspokojivej situácie v školstve. Od vlády chcú, aby podpísala so školskými odbormi memorandum s postupnými krokmi na štvorročné volebné obdobie, ktoré by odstránili diskrimináciu slovenského školstva tak, že sa zaradí medzi plnohodnotných členov EÚ v podiele jeho financovania z HDP. Parlament by mal podľa učiteľov v budúcoročnom rozpočte zabezpečiť zvýšenie platov  pre zamestnancov v školstve minimálne o 10 percent.  Vláda je schopná a ochotná zvýšiť mzdy zamestnancov v školstve o 5 percent, s čím však odborári nesúhlasia.

V meste Banská Bystrica štrajkuje všetkých 12 mestských základných škôl  a 20 z 26 materských škôl. Do štrajku sa nezapojili materské školy  Družby, Strážovská, Cesta k nemocnici, Radvanská 28, Jilemnického a Hronská. Umiestnenie detí počas štrajku do náhradnej školy je potrebné dohodnúť s riaditeľkou príslušnej MŠ, ale  kapacitné možnosti sú obmedzené len pre nevyhnutné prípady.  Počas štrajku budú otvorené telocvične v bývalých ZŠ Magurská a Tatranská aj s pedagogickým dozorom, na Zimnom štadióne je k dispozícii verejné korčuľovanie.

Popoludní na mestskom úrade

Na banskobystrickom mestskom sa v pondelok popoludní zišla finančná komisia, ktorá sa opätovne zaoberala rozpočtovou zmenou pre mestské školy a ich financovaním v budúcom roku. Pracovníci MsÚ museli poslancom opäť vysvetľovať, prečo sa trom školám s prebytkom priebežného hospodárenia zobrať financie a prerozdeliť ich 9 školám s deficitom hospodárenia tak, aby výsledkom bolo globálne vyrovnané hospodárenie.

Pri súčasnom systéme prerozdeľovania financií, ktoré pozostávajú z tzv. prenesených kompetencií od štátu vo forme normatív na žiaka a originálnych kompetencií priamo financovaných mestom, tento rok už dobehne tak, ako to navrhol mestský úrad. Vo februári 2013 budú známe výsledky ekonomicko-personálneho auditu, ktorý v súčasnosti prebieha na 12 mestských školách. Až potom sa ukáže, či a aké rezervy existujú na jednotlivých školách s rôznym počtom žiakov a učiteľov.

Mestské zastupiteľstvo by následne malo vyhodnotiť riziká trvalo udržateľného rozvoja školstva v meste Banská Bystrica a stanoviť nové pravidlá financovania jednotlivých škôl, vrátane nastavenia motivácie pre riaditeľov dosahovať v hospodárení škôl a kvalite vyučovacieho procesu čo najlepšie výsledky.

Už v predbežnom návrhu rozpočtu pre banskobystrické mestské školy je východisková pozícia niektorých z nich deficitná, čo vyvolá ďalšie prerozdeľovanie a dotácie z rozpočtu. V diskusii na finančnej komisii zaznievali aj hlasy o tom, že keď to bude nevyhnutné, po zhodnotení využiteľnosti jednotlivých školských budov a systému vzdelávania sa v odôvodnených prípadoch môžu zrušiť ďalšie, ekonomicky najslabšie školy. Zostanú iba tie, ktoré preukážu svoju životaschopnosť. To isté sa týka aj počtu zamestnancov jednotlivých škôl v porovnaní s počtom žiakov.

Na druhej strane bude banskobystrická samospráva vstupovať do roku 2013 s vedomím, že za dva roky sa vedeniu mesta nepodarilo realizovať odsúhlasené europrojekty na rekonštrukciu 4 základných škôl, ktoré tak de facto prišli o investíciu vo výške 5 miliónov eur z mimorozpočtových zdrojov mesta. Finančné nároky na technickú obnovu zanedbaných školských budov sa teda prenesú v ešte väčšom rozsahu na mestský rozpočet, ktorého predpokladané príjmy predbežne  nedokážu pokryť ani všetky základné komunálne služby.

Znie to možno paradoxne, ale zatiaľ čo v pondelok dopoludnia učitelia štrajkovali na Námestí SNP za vyššie platy,  popoludňajšie rokovanie finančnej komisie išlo ešte hlbšie do ekonomických problémov základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mestskej samosprávy. Tie nie sú len o platoch, ale celom komplexe efektívnosti prevádzky základného školstva na území mesta.

To, ako sa zdá, bez určitých obetí v meste pod Urpínom nepôjde. Ide len o to, aby sa v meste šetrilo na tých správnych miestach a nedemotivovalo to tých, ktorí chcú aj v tejto kritickej situácii pohnúť veci dopredu.