Koncom leta by malo Ministerstvo dopravy SR rozhodnúť o osude regionálnych letísk na Sliači, v Žiline a Poprade. V Piešťanoch štát prevedie 20 percent akcií na trnavskú župu.

Podobný osud zrejme čaká aj letisko na Sliači. To prešlo za posledné dva roky rekonštrukciou vzletovej a pristávacej dráhy vo vojenskom priestore, ktorý tvorí podstatnú časť komplexu. Prevádzka civilného letiska bola prerušená od mája 2009. Civilné letisko zrekonštruovalo vybavovaciu plochu pre lietadlá, postavilo sa nové parkovisko s oplotením, položili sa tiež inžinierske siete pre výstavbu pripravovaného nového odletového terminálu. Nedávno sa vylepšovala oblasť automatizácie a časovej efektívnosti pri vybavení cestujúcich na CHECK-IN pultoch aj s lepším využitím priestoru v príletovej hale.

Snahou vedenia letiska, ale aj Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), je obnova pravidelného leteckého spojenia. „Rokujeme s partnermi a hľadáme vhodného prevádzkovateľa, ktorý bude ochotný lietať na niektoré blízke medzinárodné letisko, odkiaľ sa dá pokračovať do celého sveta„, povedal župan Vladimír Maňka.

Na letisku Sliač, po získaní prevádzkového povolenia od Leteckého úradu, sa od 15.júna začalo s prvými dovolenkovými charterovými letmi do tureckej Antalye a bulharského Burgasu. Tie by sa mali neskôr rozšíriť aj do iných destinácií. Podľa riaditeľa letiska Ľubomíra Krupára ide aj o pravidelné letecké linky na niektoré z veľkých európskych letísk, čo by zabezpečilo trvalejší prílev turistov a návštevníkov do nášho regiónu.

Pravidelná civilná letecká doprava sa po 10 rokoch obnovila v roku 2002 na linke Sliač-Praha-Sliač s ČSA. Bolo to vtedy vďaka iniciatíve banskobystrického občianskeho združenia Európsky klub a spoločnosti Tatra air a.s., do ktorej vstúpili aj mestá Banská Bystrica a Zvolen, spolu s VÚC. Napriek podpore zo strany českého prepravcu sa táto pravidelná letecká linka udržala len do roku 2005, kedy pre jej finančnú náročnosť vycúvala z projektu regionálna samospráva. Potom sa ešte snažila linku udržať súkromná spoločnosť Železiarne Podbrezová, ale nie na dlho.

Teraz sa iniciatívy chopil BBSK spolu s predsedom banskobystrického Európskeho klubu Ing. Andrejom Kvasnom. Hľadá sa investor, ktorý by spolu s regionálnou a miestnymi samosprávami investoval do pravidelnej leteckej dopravy na linke Sliač-veľké medzinárodné letisko s napojením na svet. Zatiaľ je isté iba to, že to nebudú ČSA, ktoré dnes lietajú do Bratislavy, Košíc, Žiliny a Popradu a navyše riešia domáce problémy. Hovorí sa o nemeckom partnerovi, ale rozhovory ešte nie sú ukončené. V pláne je stále aj možnosť vytvorenia cargo-dopravy na letisku blízko Schengenskej hranice s vojenskou ochranou.

Nespornou výhodou sliačskeho letiska je, že prevažná časť jeho prevádzky patrí armáde a vojaci tak môžu civilistom poskytovať okrem ochrany aj všetky prevádzkové služby, vrátane nevyhnutných úprav pristávacej a vzletovej dráhy. Kým však nebude zrejmá pevná vôľa celého regiónu a samospráv vytvárať vhodné podmienky pre investorov, využívanie letiska Sliač na pravidelnú civilnú leteckú dopravu nebude lákadlom pre žiadneho strategického leteckého dopravcu.

Faktom je, že štát ani samosprávy nemajú dosť peňazí na rozvoj regionálnych letísk. Preto je potrebné, aby banskobystrický región získal pre Sliač investora. Inak ho bude hľadať štát a neprevedie letisko na región. Chce tak zabrániť tomu, aby župy a mestá potom nerozpredali letiská po častiach. Múdrejší budeme azda na konci prázdnin.