Banskobystričania si určite všimli zmenu na Námestí slobody, keď chodia okolo prázdneho mramorového podstavca, na ktorom pred rokom 1990 stála veľká bronzová socha Lenina. Špekáčik od Mateja Rosmányho z júna vystriedala v júli zvláštna drevená debna s názvom „Ukrytá socha“.

Jej autorom je český výtvarník Václav Magid (33), ktorý žije a tvorí v Prahe. Dielo s podtextom „Európou obchádza strašidlo…“ vystavuje v rámci projektu Outdoor gallery, ktorého cieľom je preniesť umenie z galérií a výstavných siení von medzi ľudí.

Ukrytá socha v drevenom debnení na mramorovom podstavci bude vystavená do 19.augusta. Dúfajme, že sa jej nič nestane, lebo dve sochy českého výtvarníka Michala Trpáka umiestnené na Námestí SNP nedávno padli za obeť doposiaľ neznámym vandalom, ktorí svojím barbarským činom urobili nášmu mestu doslova medzinárodnú hanbu.

Dielo Václava Magida odkazuje na spôsob uchovávania významných pomníkov v dobe vojnových konfliktov alebo pri sociálnych nepokojoch. Drevené debnenie chráni artefakt pred zničením a zároveň sťažuje jeho rozpoznávanie zo vzduchu počas bombových útokov. Pri dlhotrvajúcom obliehaní sa nahrubo postavená konštrukcia stáva neoddeliteľnou súčasťou mestskej krajiny. V danom prípade však ochranné debnenie neukrýva sochu, ale prázdne miesto, ktoré zostalo po odstránení Leninovej sochy pri zmene režimu.

Rôzne slová, ktorými možno daný postup označiť – ukrytie, konzervácia, maskovanie – majú v sebe trochu odlišné významy. Veci ukrývame, aby nikto nevidel, že ich máme. Konzervujeme ich, aby v pôvodnom stavu prečkali nepriaznivú dobu a maskujeme, aby sme ich zamenili za niečo iné.

Na akt ukrytia už odstránenej sochy V.I. Lenina by sme mohli aplikovať ktorýkoľvek z týchto výrazov s odpovedajúcim symbolickým obsahom: komunistická idea je stále prítomná, ale skryte je zakonzervovaná a maskovaná. Navzdory rysovaniu hrubých čiar za minulosťou, odstraňovanie pomníkov a premenovávanie ulíc naďalej prežíva v našej pamäti i v našich inštitúciách.

Zámerom projektu je vyjadriť prežívanie komunistickej idey. Jeho vyznenie nemá byť hodnotiace – nehovorí nič o tom, či sa máme prípadného návratu komunistické idey k moci báť, alebo v ňu naopak dúfať. Napokon podobne ambivalentne vyznievajú aj prvé slová Komunistického manifestu: „Európou obchádza strašidlo…“

Pre náhodne okoloidúcich je vhodné, keby si prečítali tieto slová na štítku, ktorý je pod dielom Václava Maglida. Aby si náhodou nemysleli niečo iné…