Minulý týždeň sa v predvečer osláv SNP uskutočnila v Banskej Bystrici diskusia „Minulosť, súčasnosť a… sen pre Slovensko“. V hoteli Lux s politológom Martinom Klusom diskutovali nezávislí poslanci NR SR Daniel Lipšic, Jana Žitňanská a ekonóm Marcel Klimek.

Akciu organizovala mimovládna nezisková organizácia Aliancia nezávislých v spolupráci s Mladou inteligenciou Slovenska. Diskusia s odídencami z KDH sa točila okolo očakávaného založenia novej strany, aj keď ani jeden z bývalých podpredsedov KDH to zatiaľ oficiálne nepotvrdil. Ich cieľom je spájanie voličov a nie politikov, nebránia sa presadzovaniu nestraníckej odbornosti a nezávislých vo vrcholovej politike. Podobnú iniciatívu zatiaľ vo vnútri KDH presadzuje aj poslanec Radoslav Procházka.

Z verejných zdrojov sme sa dozvedeli, že s Lipšicom a Žitňanskou sa po skončení verejnej diskusie v Luxe osobne stretol banskobystrický primátor Peter Gogola, čo sa mu v poslednej dobe nestáva často, ani keď do nášho mesta či okolia prídu oficiálni vládni predstavitelia. Keďže predtým sa hovorilo o efektívnej verejnej správe, zmene volebných zákonov či úprave referenda, čo donedávna bola agenda iniciatívy troch nezávislých primátorov Martina, Banskej Bystrice a Prievidze, možno logicky predpokladať, že Gogola pravdepodobne hľadá svoje ďalšie politické uplatnenie v novej strane. Jej založenie je vzhľadom na pokračujúci prepad dôveryhodnosti súčasných pravicových strán takpovediac na spadnutie.

Z pozície Petra Gogolu by to bol pragmatický krok k tomu, ako sa udržať v politickom živote aj potom, čo do neho vstúpil v roku 2010 na komunálnej úrovni ako nezávislý kandidát na primátora, s podporou vtedajších koaličných pravicových strán SDKÚ-DS, KDH, SaS a Most-Híd. Krátko po svojom zvolení však zo spolupráce s nimi postupne vzišlo. Najaktívnejšou bola strana Most-Híd , ktorá má v Banskej Bystrici svoju miestnu organizáciu.

Z politikov Most-Híd to bol hlavne podpredseda strany a bývalý minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, ktorý po nástupe Radičovej vlády v roku 2010 reinštaloval Petra Gogolu do štátnych Lesov SR, kde pôsobil ako hovorca. Z politických kuloárov prenikali na verejnosť informácie o tom, že Most-Híd hľadá svojho kandidáta na banskobystrického župana do najbližších volieb, ktorým by mohol byť aj nezávislý primátor Gogola. Vzhľadom na pravdepodobné spájanie síl Mostu-Híd a SMK sa však táto alternatíva ukazuje byť ako málo pravdepodobná.

V mestskom parlamente, do ktorého sa dostali z Gogolových politických podporovateľov iba traja poslanci SDKÚ-DS, má v súčasnosti primátor akú takú podporu iba zo strany viceprimátorky a nezávislého poslaneckého klubu Banskobystrickej alternatívy, čo je zúfalo málo. Navyše sa v posledných mesiacoch čoraz častejšie musí vyrovnávať s rastúcim tlakom silnej väčšinovej opozície poslancov Smeru najmä kvôli svojej nečinnosti v oblasti eurofondov a investícií, ktoré si za prvé dva roky akosi nenašli cestu do mesta pod Urpínom. V polčase volebného obdobia musí primátor čeliť aj stupňujúcej sa verejnej kritike občanov a médií, čo značne oslabuje jeho politickú pozíciu v meste do budúcnosti.

Pred rokom Peter Gogola spolu s martinským primátorom Andrejom Hrnčiarom, prievidzskou primátorkou Katarínou Macháčkovou a politológom Martinom Klusom iniciovali petíciu „Za zmenu volebného systému do NR SR a Európskeho parlamentu a zmenu zákona o spôsobe vykonania referenda“. Verejnosti ponúkli desatoro zmien. Tými najdôležitejšími bola možnosť kandidatúry nezávislých bez viazanosti na politické strany a zníženie kvóra na platnosť referenda, ktorého výsledky by boli záväzné pre poslancov parlamentu.

Táto iniciatíva zhasla krátko pred marcovými predčasnými voľbami, keď jeden z jej signatárov Andrej Hrnčiar sa na kandidátke Most-Híd dostal do NR SR. Petrovi Gogolovi sa núkala možnosť skúsiť to isté na kandidátke nezávislých Obyčajných ľudí Igora Matoviča, ale napokon do toho nešiel. Po voľbách, v ktorých jednoznačne zvíťazila strana SMER-SD a sama zostavila vládu s jasnou väčšinovou podporou v slovenskom parlamente, je zrejmé, že úvahy o zmene volebného zákona v prospech samostatnej kandidatúry nezávislých sú nereálne. Nehovoriac o tom, že parlamentný systém vyspelých demokratických krajín v Európe i v USA je založený na voľnej súťaži politických strán a líši sa len tým, či ide o pomerný, väčšinový alebo kombinovaný spôsob voľby kandidátov, vrátane nezávislých.

Historická skúsenosť Slovákov s „nezávislými“ stranami na jedno použitie, ktorými boli Schusterova SOP alebo Ruskova ANO, nebola práve najlepšia. Zažiarili vo voľbách ako kométy, sľubujúc zmenu pomerov sa dostali do vlády a potom zhasli. Zatiaľ nevieme, ako skončí Sulíkova SaS alebo Matovičovi OĽaNO, ktoré aktuálne nie sú v vláde, ale sledujúc ich pôsobenie medzi štandardnými parlamentnými stranami to zatiaľ nevyzerá na veľkú dieru do sveta. Zostáva ešte Bugárov Most-Híd, ktorý keď prekoná spory s SMK, môžu mať občania maďarskej národnosti v budúcnosti stabilnejšieho politického zástupcu na slovenskej politickej scéne.

Nedá sa vylúčiť, že kríza pravicových strán, ktorá vyústila do vlastného pádu Radičovej vlády a porážky v predčasných voľbách, sa ďalej prehlbuje, čo napokon môže vyústiť do založenia novej, minulosťou nezaťaženej stredopravej politickej strany. Svedčia o tom pokračujúce odstredivé tendencie v SDKÚ-DS i v KDH. Či jej lídrom bude Lipšic, Procházka alebo Radičová, nie je podstatné, ale takáto spoločenská objednávka nespokojných voličov pravice tu nepochybne je.

Či do novotvoriacej sa „pravostrannej rieky“ vstúpi aj súčasný primátor mesta Banská Bystrica, ukáže najbližšia budúcnosť. Testom životaschopnosti nových strán a ich predpokladov na vstup do národného parlamentu bývajú tradične komunálne a regionálne voľby, ktoré budú v roku 2014.

A prišla nedeľa 2.septembra s tlačovkou politického hnutia „Nová väčšina“. Jeho zakladateľmi sú Daniel Lipšic a Jana Žitňanská. „Chceme sa opierať o ľudí v každej obci a meste,“ povedal Lipšic. Na zaregistrovanie nového politického subjektu potrebujú zozbierať 10 000 podpisov občanov, čo by nemal byť problém.

My budeme sledovať, kto sa objaví medzi členmi novej Lipšicovej strany, ktorá chce podľa svojich zakladateľov robiť novú politiku s novou ekonomikou a novou morálkou