Je všeobecne známe, že Európa starne a s ňou aj Slovensko. Pri zachovaní demografického trendu za posledných desať rokov by u nás v roku 2060 žila vyše tretina občanov vo veku nad 65 rokov. Seniori už dávno nie sú len svedomitými voličmi, ale stávajú sa aj zaujímavou cieľovou skupinou pre obchodníkov a poskytovateľov služieb.

Podľa štatistických údajov v takmer 80-tisícovej Banskej Bystrici žilo v roku 2011 viac ako 14.000 seniorov nad 65 rokov. Pri stagnujúcej pôrodnosti a neustálom predlžovaní veku  života je predpoklad, že podiel našich seniorov bude ďalej narastať. Škoda, že tomuto trendu sa kvôli nedostatku finančných zdrojov štátu a samospráv neprispôsobujú aj služby pre seniorov. Napríklad už druhý rok nemá Rooseveltova nemocnica geriatriu a stúpa aj náročnosť zabezpečenia zariadení sociálnych služieb pre túto neustále rastúcu o skupinu obyvateľov.

Podľa prognózy európskeho štatistického úradu Eurostat by mal počet ľudí nad 55 rokov v krajinách Európskej únie v najbližších rokoch výrazne narastať. V roku 2010 bolo v EÚ celkovo 148 miliónov ľudí nad touto vekovou hranicou, čo predstavovalo takmer 30-percentné zastúpenie populácie. V nasledujúcich 15 rokoch by ich počet mal prekročiť 40-percentnú hranicu. K tomuto problému sa pridáva aj nízky populačný rast. Miera pôrodnosti je v súčasnosti takmer vo všetkých európskych štátoch hlboko pod reprodukčnou hranicou.

Čím je ekonomika vyspelejšia, tým viac starne. Momentálne máme v Európe viac ako 200 miliónov ľudí nad 55 rokov. Nárast demografickej krivky, okrem problémov s financovaním dôchodkov a predlžovania veku odchodu do penzie, prináša aj zmenu postoja výrobcov tovaru a poskytovateľov služieb k tejto cieľovej skupine obyvateľov.

Podľa ekonómov v najbližších rokoch sa bude nielen na Slovensku, ale v celej Európe meniť spotrebiteľské správanie, kupovať sa budú iné tovary a služby, než ako sú ľudia momentálne nastavení pri mladšej generácii.

V západných krajinách tento proces prispôsobovania sa potrebám seniorov už prebieha niekoľko rokov. „Obávam sa, že ak naši výrobcovia a poskytovatelia služieb nenaskočia na tento vlak, o niekoľko rokov im ujde, čo naša ekonomika silno pocíti, A to práve preto, že Slovensko je malá otvorená proexportne orientovaná ekonomika. Tri štvrtiny našej výroby expandujeme do zahraničia. Veľmi dôležitou oblasťou je v tomto prípade aj cestovný ruch, najmä kúpeľníctvo,“ povedal pre denník PRAVDA ekonóm SAV Viliam Páleník.

Faktom je, že do slovenských rekreačných stredísk prichádza každoročne množstvo seniorov najmä z Rakúska, Nemecka či Izraela. Slovenskí seniori, ktorí nemajú také príjmy, ako zahraniční, si zatiaľ nemôžu dovoliť masívnejšie pobyty v zariadeniach cestovného ruchu.

Štruktúra spotreby sa postupne presunie zo spotreby tovarov, ako sú odevy a obuv pre deti a mládež, nábytok či vybavenie bytov a domov, na spotrebu liekov, vitamínov a zdravotníckych pomôcok, ale aj záhradníckych výrobkov pre seniorov. „Rastúci trhový potenciál zaznamenajú zdravotnícke asistenčné a ošetrovateľské služby, kultúra, zábava, cestovanie, hotely, celoživotné vzdelávanie a kúpele,“ dodáva ekonóm Baláž.

V rámci finančných služieb by v budúcnosti nemal byť najväčší dopyt po hypotékach a spotrebných úveroch, ale nahradia ich dôchodkové plány, anuity a sporiace produkty na dlhodobú starostlivosť.

Podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov k 21. máju 2011 bolo na Slovensku 12,7 % obyvateľov vo veku 65 a viac rokov. Predsedníčka Štatistického úradu SR Ľudmila Benkovičová upozorňuje, trend zvyšovania podielu seniorov na počte obyvateľov ďalej pokračuje: „Tento podiel je o 1,3 percentuálneho bodu vyšší, ako tomu bolo v sčítaní v roku 2001.“

Seniori však podľa Benkovičovej  starnú so zhoršujúcim sa zdravím. Vo veku 60 až 74 rokov užíva predpísané alebo odporúčané lieky 83,5 % občanov a vo veku od 75 do 89 rokov už 91,2 %. Na druhej strane rastie počet seniorov so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. S rastúcim počtom seniorov sa zvyšujú aj výdavky na dôchodkové dávky. Ku koncu roka 2011 vyplácala Sociálna poisťovňa mesačne takmer 1 milión predčasných a starobných dôchodkov v celkovom objeme  viac ako 3,9 mld. eur.