Kedysi samostatná obec Sásová oslavuje v tomto roku 670 rokov od prvej písomnej zmienky. V roku 1966 sa Sásová stala mestskou časťou Banskej Bystrice.

Sásovská poštová známka

Počas tohto roka pripravuje Dokumentačné centrum Sásová v spolupráci s mestom Banská Bystrica pri príležitosti 670. výročia prvej písomne zmienky niekoľko noviniek a viacero podujatí.  Správca Dokumentačného centra Sásová Ján Kollár k tomu povedal:

„K novinkám patrí vydanie sásovskej poštovej známky s personalizovaným kupónom a turistickej výročnej samolepky Wander Card. Súčasťou tohto vydania je aj historická pohľadnica s príležitostnou pečiatkou.“

Autorom grafických návrhov známky i turistickej vizitky je samotný Ján Kollár. Inaugurácia týchto noviniek sa uskutočnila 17. januára 2020 v rímskokatolíckom gotickom kostole v Sásovej  na sviatok sv. Antona Pustovníka – patróna sásovského kostola.

Sásovskú známku slávnostne inauguroval prvý viceprimátor Jakub Gajdošík, ktorí pripomenul, že tento rok sa uskutoční množstvo akcií v súvislosti s výročím vzniku obce Sásová.

„Slávnostným uvedením sásovskej poštovej známky do života sme odštartovali sériu podujatí, ktorými si chceme počas roka pripomenúť 670. výročie vzniku Sásovej. Známku sme pokropili uhorkovým nálevom, lebo práve uhorky sú historicky najtypickejšou surovinou pre túto časť nášho mesta,“

vysvetlil Gajdošík. Turistickú známku následne uviedol do života druhý viceprimátor Milan Lichý.

Z histórie Sásovej

Podľa historických nálezov v obci a blízkom okolí (Hrádok a jaskyne Netopierska a Kaplnka) bolo toto územie osídlené už v mladšej dobe bronzovej. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1350 ako Villa Militis (dedina rytiera), ktorej zakladateľom bol Mikuláš Sas, syn Ondreja – banskobystrického richtára.

Mikuláš Sas bol zakladateľom dynastie zemanov zo Sásovej, ktorí takmer dvesto rokov ovládali toto územie. Majetkovým delením územia, na ktorom vznikla i blízka obec Rudlová (1390) a zadlžovaním zemanov, sa jeho vlastníkom postupne stávalo mesto Banská Bystrica. Tento fakt spečatil kráľ Ľudovít II. listinou z roku 1520 a tým sa Sásová stala poddanskou dedinou mesta až do roku 1848.

V čase udelenia výsad kráľom Belom IV. nemala Banská Bystrica kostol, preto jej obyvatelia navštevovali kostol sv. Antona Pustovníka v Sásovej. Sásová bola osídľovaná v období prvej nemeckej kolonizácie a pôvodné obyvateľstvo sa venovalo baníctvu. Ryžovalo sa zlato v bohatých pieskoch tunajších potokov, neskôr prevládala ťažba kovov v povrchových jamách.

Koncom stredoveku bola ťažba v blízkych lokalitách ukončená a obyvateľstvo sa začalo venovať  poľnohospodárstvu. Povinnosťou sásovských želiarov bolo udržiavanie čistoty vodnej hradnej priekopy okolo mestského hradu a po vzore nemeckých miest v nej chovať ryby – kapry a karasy. V tomto období vznikol v Sásovej rybník, ktorý zanikol v prvej polovici 17. storočia.

Najstarším vodovodom mesta bol sásovský akvadukt, ktorým sa napúšťala aj hradná priekopa. Sásovskí poddaní sa venovali aj pestovaniu obilnín, zeleniny a od roku 1788 začali pestovať zemiaky. Najväčšiu škodu na úrode zaznamenali 30. júla 1546 po nájazde kobyliek. Neskôr Sásová vynikala aj pestovaním uhoriek s fazuľou.

Produkty sásovského poľnohospodárstva boli určené výlučne pre mestský trh. Ich spotreba bola taká veľká, že sa tieto produkty museli dovážať aj z iných žúp. Poddanská Sásová v 16. storočí okrem vyrúbených daní mestom ešte osobitne uhrádzala 9 zlatých na krytie nákladov spojených s usporiadaním novoročnej richtárskej hostiny.

Samostatná Sásová začiatkom 20. storočia žila bohatým spoločenským, kultúrnym a neskôr i športovým životom. Prvé divadlo začali ochotníci hrávať už v roku 1917 a pokračovali ďalších šesťdesiat rokov. Založili úspešný Spevokol Štefánik Sásová (SŠS) v roku 1935 a neskôr spevokol SEM.

V auguste 1934 otvorili obecnú plaváreň a 6. júna 1938 odhalili pred vežou pomník M. R. Štefánika. Jeho busta bez čiapky bola odhalená ako prvá na Slovensku. Sásová v roku 1938 ako jedna z prvých obcí v okrese bola elektrifikovaná a zrealizovala aj obecný vodovod. Dobrovoľný hasičský zbor existoval v obci už od roku 1894 a Potravné družstvo od roku 1908.

Po oslobodení obce 26. marca 1945 sa Sásovania pustili do budovania obce. Urobili si obecný rozhlas (1949) a vybudovali nové futbalové ihrisko (1953) a neskôr dostavali aj telocvičňu.

Poslednou veľkou stavbou už pod patronátom miestneho národného výboru bola materská škola (1964), postavená na mieste bývalej ľudovej školy. V roku 1966 sa obec stala súčasťou mesta Banská Bystrica.