Park kultúry a oddychu v Banskej Bystrici v júli tíško oslávil 50 rokov svojej existencie O polstoročí mnohostranných projektov kultúry v meste sme sa porozprávali s dlhoročnou pracovníčkou PKO Bc. Lýdiou Baranovou.

V súčasnosti je poverenou riaditeľkou tejto mestkej organizáci. Navonok pôsobí pokojne. Kto ju pozná vie, že vystupuje so skromnou húževnatosťou, v kultúrnom manažmente PKO pracuje s odhodlaním pomenovať a riešiť problémy. Riadením organizácie bola poverená dva krát. Má záujem a dravosť presadzovať organizačné a dramaturgické zámery PKO, aj v ekonomicky a priestorovo redukovaných podmienkach.

Ako by ste zhodnotili polstoročie PKO?
Vznikli sme na prahu „zlatých šesťdesiatych“, v atmosfére tvorivosti a elánu. Obrazne povedané, polievali sme pôdu mesta prúdmi kultúry. Boli to prúdy: vážnej hudby, zborového spevu, spoločenského tanca, populárnej piesne a folklóru, spoločenského a ľudového tanca, jazzu, big-beatu, ochotníckeho divadla, súborov, folku, country. Banská Bystrica má najstaršie festivalové podujatia na Slovensku vôbec. Je ním napríklad festival zborového spevu V. F. Bystrého, Festival tanca, Bystrické zvony, Dixielandový festival, Hrajteže mi hrajte, ľudové remeslá. Vystúpili tu všetky najväčšie hviezdy ako Karel Gott, Hana Hegerová, Hana Zagorová, Pavel Hammel, hviezdy Národného divadla, Radošínske naivné divadlo, jazzové osobnosti.

A ďalšie aktivity?
Našou náplňou bola kultúra a oddych. Preto sme stáli aj pri zakladaní plážového kúpaliska a iných oddychových zón mesta. Vytvárali sme priestor pre amatérske umelecké zoskupenia Bystrina, Blesk, Step, Pegas country, prehliadku banskobystrických tanečných formácií, v oblasti moderného tanca, folklóru, zborového spevu, divadla, ale i v iných oblastiach záujmovej činnosti. Vzťah k umeleckým žánrom a kultúre u nás našlo niekoľko generácií divadelníkov, tanečníkov, spevákov, folkloristov. Bolo to vytváranie priestoru pre základnú existenciu takýchto zoskupení, to znamená poskytovanie podmienok a priestoru pre ich fungovanie a poskytovanie priestoru pre ich účinkovanie. Úloha, ktorú v dnešnej dobe nikto, okrem zariadení typu mestských kultúrnych organizácií, na seba neprevezme, pretože je vysoko nezisková.

Aké je vaše postavenie v čase konzumu a komercionalizácie kultúry?
Značka PKO reprezentuje Banskú Bystricu už 50 rokov. Vo voľnej interpretácii skratka znamená aj : P-pokora, K-korektnosť, O-oddanosť ku kultúrnym hodnotám mesta. V priebehu desaťročí Park kultúry a oddychu znásoboval spirit – ducha mesta. Rozmaznával banskobystrického občana ako náročného a rozhľadeného diváka. Prečo používam slovo rozmaznával? Prinášali sme kvalitu tak samozrejme, ako vzduch, ako vodu. Banskobystričania asi nevedia, že niektoré pozoruhodné projekty sme robili vôbec prví na Slovensku, ešte pred hlavným mestom! Boli to megakoncerty Nazaret, Jetrotuul, rockové a dixielandové festivaly.

V rýchle sa meniacom prostredí kultúry máte odvahu a ambície ísť aj do odvážných projektov.
Mojou osobnou ambíciou je, aby prešiel projekt najstaršieho, kontinuálne, 354 rokov konaného jarmoku v strednej Európe, Radvanského jarmoku, ktorý som podala na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Ďalším z nich je 16 rokov fungujúci medzinárodný projekt V 4 „United jazz festival“. Náš tím je zložený z kreatívnych , skúsených a talentovaných ľudí, ktorí nie sú nováčikmi vo svojom odbore. Naša firma má úlohy naďalej prispievať k formovaniu všeobecného, kultúrneho, estetického vzdelávania a k hodnotovej orientácii s prihliadaním na rôzne vrstvy obyvateľov mesta a okolia. Máme povinnosť kvalitne plniť organizátorské činnosti pri zabezpečovaní kultúrneho a umeleckého života mesta. Máme humánne projekty: „Kultúra ide i za chorými“, v Detskej fakultnej nemocnici projekt „Klauni rozdávajú smiech“, v domovoch dôchodcov pravidelné podujatia „Za krajšiu jeseň života“ .

V roku 2007 Park kultúry prišiel o veľkú časť priestorov, ktoré mesto poskytovalo pre potreby mestskej kultúry.
Najväčšou stratou je strata Kina Urpín, ktoré bolo jedinou väčšou sálou vo vlastníctve mesta. PKO stratilo aj Kino Hviezda a Kultúrne stredisko na Spojovej ulici. Pre potreby mestskej kultúry zostala v správe PKO jediná sála a to sála Robotníckeho domu. Je to priestor s menšou kapacitou, ktorý nevyhovuje súčasným požiadavkám poskytovateľa kultúry. Okrem odstránenia estetických a technických nedostatkov bude potrebné vyriešiť i akustickú izoláciu budovy, lebo rušivo pôsobí v tichej obytnej zóne centra mesta. V sále je možnosť konať iba menej hlučné kultúrne podujatia. Aktuálne dianie v oblasti kultúrneho manažmentu kladie vysoké ekonomické a odborné nároky. Nárast súkromných umeleckých agentúr, konkurencie a lobbingu je značný. Reagovali sme mnohokrát aj na kritiku, na zlé jazyky, na závisť a ohováranie bez pádnych argumentov. Je známy aforizmus, že do kultúry a futbalu sa rozumie každý…

Ste inštitúciou, ktorá v oblasti kultúrneho manažmentu a už polstoročie formativne pôsobí na mesto ako jeho príspevková organizácia…
Boli sme, vlatne ešte sme výkonnou rukou Mesta a mestskej koncepcie kultúry. Prostredníctvom výtvarne hodnotných plagátov, letákov a bulletinov podávame obraz a informácie o dianí v kultúre. Prostredníctvom webovej stránky sme vytvorili platformu pre dialóg s občanom, s divákom, pre rozvoj kultúrnych kontaktov. Spolupracovali sme so všetkými kultúrnymi zariadeniami mesta – so štátnymi i neštátnymi organizáciami a spolkami, občianskymi a cirkevnými združeniami, s agentúrami, ktoré sa podieľajú na kultúrnom živote spoločnosti. Máme bohatú databázu kontaktov a know how. Hlavným prínosom 50-ročnej práce PKO je fakt, že spoločné kultúrne tradície majú integrujúci vplyv. Majú veľký vplyv na stabilizáciu občana v meste. Spoločne slávené tradície zvykoslovné pásma – Morena, Jánske ohne, veľkonočné, vianočné a mikulášske zvyky, Radvanský jarmok, ľudové remeslá, mestskí trubači, jazdci, Dni mesta a partnerské mestá spájajú občanov k sebe a zlepšujú sociálne vzťahy v meste. Tradície sú koreňmi ľudí, ktoré im zabraňujú opúšťať svoj domov, svoje mesto. Chceli by sme stabilne obohacovať kultúrny organizmus 356-ročnej Banskej Bystrice do ďalších desiatok rokov.