Zdá sa, že nádeje Banskobystričanov smerujúce k vybudovaniu protipovodňového tunela pod Urpínom zhasli. Slovenský vodohospodársky podnik pracuje na projekte „Ochrana Banskej Bystrice pred povodňami“, ale bez tunela.

Paradoxné na tom je, že mesto už zakomponovalo odvodňovací hydraulický tunel do svojho nového územného plánu, ktorý by malo v tomto roku schvaľovať mestské zastupiteľstvo. Ku konečnému odklepnutiu tohto na naše pomery ojedinelého europrojektu v hodnote 100 miliónov eur financovaného z prostriedkov EÚ na Ministerstve životného prostredia SR, zabránila vraj nie príliš optimistická štúdia realizovateľnosti diela. Pripravené však boli všetky potrebné podklady a aj tento problém sa podľa tvorcov projektu vykonzultovať. A to sa ešte uvažovalo o využití viacúčelového tunela na odľahčenie maximálne vyťaženého cestného ťahu I/66 zo Zvolena, cez Banskú Bystricu na Brezno…

Nepomohli ani intervencie bývalého primátora mesta Ivana Saktora, ktorý spolu s otcom myšlienky odvodňovacieho tunela pod Urpínom Ing. Ladislavom Podkonickým ešte vlani v máji žiadal vtedajšieho ministra ŽP Jozefa Medveďa o konečné rozhodnutie v tejto dôležitej veci. Pritom predtým Bratislava a Prešov, ktoré boli s Banskou Bystricou v jednom „protipovodňovom balíku“, nemali problém s odsúhlasením protipovodňových projektov z eurofondov.

Podľa generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku Ing. Štefana Borušovica protipovodňová ochrana Banskej Bystrice aj naďalej patrí medzi priority tohto štátneho podniku. Uvažujú o viacerých možnostiach, ako to zabezpečiť. Vybudovanie vodnej nádrže nad Breznom s kapacitou do 90 miliónov m3 vody sa ukázalo ako nereálne, preto prichádzajú do úvahy umelé poldre na vypúšťanie prebytočnej vody z Hrona ešte pred Breznom a využitie prenosných stien kladených na cestu medzi Zvolenom a Breznom v prípade 50 až 100-ročnej vody. Uvažuje sa aj s úpravou mostov na Hrone, ktorých niveleta by sa zdvihla. Vybudovanie tunela je za týchto podmienok vraj nereálne, aj keď mesto ohrozujú už 15 až 20-ročné vody.

Povodie Hrona bolo vystavené ničivosti povodní už od dávnej minulosti, no historické záznamy o nich chýbajú. Zachovali sa doklady o povodni na Hrone z marca 1784, najvyšší vodný stav povodne z roku 1813 zachytáva značka na mestskom múre v Banskej Bystrici. Prvá komplexná informácia je až o povodni v roku 1960. Ako najrozsiahlejšia povodeň v 20. storočí zostane v historických análoch z roku 1974.

Banskobystrickí pamätníci ešte nezabudli na október 1974, ktorý bol mimoriadne daždivý. 20. októbra dosiahla hladina Hrona v Banskej Bystrici 494 cm. V nasledujúcich hodinách mala povodeň prudký priebeh a v priebehu ďalších 48 hodín stúpol prietok o 360 metrov kubických za sekundu a úmerne s ním prudko stúpla aj hladina rieky v centre mesta. Povodeň kulminovala 22.októbra, kedy prietok v Banskej Bystrici dosahoval 560 m3/s. V uliciach musela zasahovať aj armáda a bojová technika.

O preventívnych opatreniach, ktoré by zabránili ďalšej podobnej historickej povodni, sa začalo intenzívnejšie hovoriť v 90-tych rokoch 20. storočia,. Jedným z nich mal byť tunel popod vrch Urpín, ale hovorilo aj o možnosti zahĺbenia koryta rieky Hron pod cestu I/66 v úseku od železničnej stanice po Hušták.

Zvíťazila myšlienka tunela. Na základe tohto odvážneho projektu by tunel v prípade potreby odvádzal časť prívalových vôd. Na Hron sa mal napájať v časti Srnková a po 2 500 metroch ústiť naspäť do Hrona v Radvani (hovorilo sa aj o napojení tunela pred Šalkovou a vyústení až za mestom). Prívalové vody by tak tunelom obišli centrum mesta, kde koryto rieky nie je v prípade povodní postačujúce. Malo by ísť o najdrahší a najnáročnejší vodohospodársky projekt v Banskej Bystrici. Uvažovalo sa aj s možnosťou raziť väčší profil tunela ako potrebných 35 m zabezpečujúci prietok až 540 m3 vody, ktorý by sa využil na cestnú dopravu, ale technická štúdia túto možnosť nepotvrdila. Potrebný by bol druhý súbežný tunel.

Projekt tunela pod Urpínom dlho brzdil nedostatok finančných prostriedkov a chýbajúce odborné stanoviská k možným dopadom na minerálne pramene pre Sliač, Kováčovú a Čerín. Až po roku 2000 sa podarilo Slovenskému vodohospodárskemu podniku ako investorovi naštartovať projekt protipovodňového obtokového tunela s podporou Európskej únie. Tá zaradila Banskú Bystricu spolu s Bratislavou a Prešovom medzi lokality najviac ohrozené povodňami a dala zelenú príprave projektu tunela pod Urpínom. Celkové náklady na výstavbu sa vlani odhadovali na 100 miliónov eur (v starej mene 3 miliardy Sk).

Je to škoda, že odvážny projekt protipovodňového tunela pod Urpínom zostal napriek poctivej a dôkladnej príprave vo finále takpovediac v šuplíku slovenského Ministerstva životného prostredia. Možno sa s tým aj v tejto na pohľad neriešiteľnej situácii dá niečo urobiť, ale k tomu by okrem predstaviteľov nášho mesta musela existovať spoločná dobrá vôľa aj v Bratislave, aby to napokon mohlo ísť do Bruselu. Nájde sa ešte?