Ešte na jar 2010 v plnom prúde prípravy europrojektu protipovodňového hyraulického tunela pod Urpínom, s ktorým počíta aj nový územný plán mesta. Dnes však vodohospodári pracujú na projekte „Ochrana Banskej Bystrice pred povodňami“, v ktorom však už tunel nefiguruje. Napriek tomu to nemusí byť stratené.

Protipovodňová ochrana Banskej Bystrice patrí podľa generálneho riaditeľa Ing. Daniela Kvoceru stále medzi priority Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP, š.p.). Miesto 2,5 kilometrového tunela pod Urpínom sa však uvažuje s iným riešením. To by malo spočívať v kladení mobilných stien na pravom brehu Hrona pri ceste, na ľavom brehu by sa mala navyšovať ochranná hrádza s rekonštrukciou nábrežných múrov, to všetko v kombinácii s výpustnými poldrami. Štúdia so stavebným zámerom by mala byť hotová do konca roka.

V prípade storočnej vody je ohrozené územie od Šalkovej až po Iliaš. Okrem konkrétnych protipovodňových opatrení SVP, š.p. by sa komplexná ochrana pred povodňami mala vzťahovať na celé povodie Hrona, vrátane prijatých riešení v oblasti lesného hospodárstva, energetiky, územného rozvoja a ochrany prírody. Konkrétnym príkladom sú aj navrhované protipovodňové opatrenia pri výstavbe malej vodnej elektrárne pri Šalkovej či navyšovanie nábrežnej hrádze pri príprave banskobystrického priemyselného parku. Teraz vodohospodári plánujú na 1,5 kilometrovom úseku Hrona investovať do protipovodňových opatrení Banskej Bystrice zhruba 1,6 miliónov eur.

Podľa otca myšlienky odvodňovacieho tunela pod Urpínom Ing. Ladislava Podkonického, ktorý dnes žije na dôchodku v Šalkovej, bola veľká škoda, že pred rokom sa nepokračovalo v rokovaniach so zástupcami Európskej únie. „Veľmi dobre poznám tých ľudí v Bruseli. Oni očakávali, že problém štúdie realizovateľnosti diela, ktorá podľa zvolených kritérií nevychádzala príliš optimisticky, budeme s nimi konzultovať a keď ich dokážeme presvedčiť, tak celý projekt napokon odobria. Mali sme pripravené argumenty a nové prepočty, vrátane možnosti využitia tunelového otvoru pre dopravu v suchom režime. Žiaľ ani listy bývalého primátora Ivana Saktora, ktoré sme pripravovali spolu, nepresvedčili Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré vtedy zhodou okolností viedol Jozef Medveď, aby sme pokračovali v rozhovoroch s EÚ. Stále si myslím, že riešenie výstavby hydraulického tunela je pre Banskú Bystricu najlepšie.„

Faktom je, že Slovensko po ničivých povodniach v roku 2008 vytypovalo ako tri najohrozenejšie oblasti Bratislavu, Prešov a Banskú Bystricu. Hoci všetky tri mestá boli v jednom „protipovodňovom balíku“, ktorý prijala Európska únia na financovanie, napokon z neho vypadlo práve mesto pod Urpínom. Vďaka neochote Ministerstva ŽP ďalej rokovať s úniou sme tak prišli o investíciu vo výške 100 miliónov eur z eurofondov.

Nemusí to však byť ešte celkom stratené. Podľa našich informácií predbežné rozhovory predstaviteľov mesta Banská Bystrica s generálnym riaditeľom ŠVP, š.p. v Banskej Štiavnici nasvedčujú, že myšlienka hydraulického tunela popod Urpín by sa ešte mohla ujať. Stále to môže byť popri pripravovanej štúdii SVP, š.p. jedna z alternatív efektívnej protipovodňovej ochrany nášho mesta. Chce to len naštartovať prerušený proces rokovaní už s novým vedením Ministerstva ŽP na čele s ministrom Józsefom Nagym (Most-Híd). Potom rokovať s Európskou úniou a využiť všetky argumenty, ktoré máme v rukách.

Nehovoriac o tom, že prečo by práve Banská Bystrica mala oproti Bratislave i Prešovu aj v tejto oblasti ťahať za kratší koniec, keď podľa našich odborníkov je banskobystrický projekt hydraulického tunela realizovateľný aj dnes. Pri troche odvahy a dobrej vôle popasovať sa s problémom v Bratislave, kde to pred rokom zastalo, to treba skúsiť. Banskobystričania si to po tom všetkom, čo museli prehltnúť aj v posledných mesiacoch, určite zaslúžia.