Hrozby banskobystrického primátora Petra Gogolu a jeho prednostu Miroslava Rybára zo záveru minulého roka, že po odovzdaní motivačných listov budú v januári viesť osobné pohovory s každým zamestnancom mestského úradu, sa naplnili.

Interné debatné utorky a štvrtky s úradníkmi
Počas januárových utorkov a štvrtkov hľadajú obaja najvyšší predstavitelia mesta v očiach svojich úradníkov „iskru“. Podľa Rybára to mali byť tri minúty pre každého pri presýpacích hodinách. Najskôr mal byť pri pohovoroch s zamestnancami prítomný aj zástupca miestnych odborov. Ako sme sa však dozvedeli, prebieha to len v trojke. Bez prítomnosti odborára, ktorého tam vedenie mesta nepotrebuje. Nikto nám zatiaľ nepotvrdil, či v miestnosti pre troch sú aj deklarované presýpacie hodiny.

Zatiaľ nie sú podpísané ani kolektívne zmluvy s jednotlivými odborovými organizáciami zamestnancov mestskej samosprávy, ktoré združujú okolo 850 pracovníkov. Okrem 235 zamestnancov MsÚ sa jedná aj o policajtov či zamestnancov škôl a školských zariadení. Odborári môžu namietať iba prípadné porušenie Zákonníka práce, osobné pohovory vedenia mesta so zamestnancami MsÚ do toho nespadajú.

Začali vedúcimi
Ako prví absolvujú rozhovory s vedením mesta vedúci odborov a oddelení MsÚ. Podľa našich informácií interné debaty trvajú zvyčajne omnoho dlhšie, ako deklarovaných 180 sekúnd. Asi si majú čo povedať. Napokon primátor s prednostom, ktorí sú absolútnymi nováčikmi v samospráve, sa takpovediac na vlastné uši a zoči-voči úradníkom môžu presvedčiť, ako ten úrad vlastne funguje.

Na radových úradníkov zatiaľ neprišiel rad. Nevedia, čo ich čaká. V decembri mal s nimi prednosta čudné zámery. V jeden deň dať všetkým výpoveď a potom prijať iba vyvolených. Nechýbali ani kolektívne urážky a ponižovanie skúsených úradníkov, ktorí na úrade prežili viacerých primátorov, ale s takýmto dehonestujúcim konaním od vedenia sa ešte nestretli. Napriek tomu, že za posledné roky sa reálne nevyskytol jediný závažnejší prípad porušenia povinností zamestnancov banskobystrického MsÚ voči občanom či zákonu, primátor s prednostom uplatnili voči všetkým princíp kolektívnej viny.

Hľadanie iskry v očiach úradníka
Čo si vlastne od toho všetkého sľubuje Peter Gogola? V decembri aj v súvislosti s pripravovanou elektronizáciou mestskej samosprávy pre médiá okrem iného povedal: „To nám poskytne dobrý prehľad o tom, či máme, ako sa hovorí medzi poľovníkmi, prezverený revír, alebo naopak potrebujeme úradníkov pre spokojnosť obyvateľov viac.“

Faktom je, že za prvý rok v úrade nového primátora a jeho prednostu stúpol počet zamestnancov MsÚ o pätnásť, čo vyvolalo kritiku mestských poslancov. Prednosta reagoval skratkovito a primátor mu to toleroval. Vznikol čudný nápad „hľadania iskry v očiach úradníka“, nad ktorým krútia hlavou nielen odborníci na personálnu politiku, ale aj občania.

Experimentovanie s ľuďmi
Napriek tomu, že v roku 2010 mesto investovalo do profesionálneho personálneho a ekonomického auditu, ktorý optimalizoval jednotlivé funkcie v organizačnej štruktúre MsÚ s efektívnym obehom dokladov, nový prednosta to odignoroval a začal experimentovať s ľuďmi: „S praktickým využitím výsledkov auditu nepočítam. Tu ich nikto nedokáže analyzovať, takže zostanú v šuplíku.“ Zdá sa, že aj protikorupčný projekt Transparency International Slovensko, na ktorom sa pracovalo celý minulý rok, zostane iba formálnym „imidžovým“ dokumentom na ukazovanie, ale bez praktického využitia.

Jedna zmena štruktúry za druhou sa valí
Zato celý minulý rok jedna organizačná zmena striedala druhú. Takpovediac bez ladu a skladu sa urobili asi štyri. „Súčasná štruktúra úradu nie je podľa mojich predstáv. Ako podnikateľ som zvyknutý na iný štýl riadenia, ktorý chcem uplatňovať aj na mestskom úrade. Vyhovuje mi mať okolo seba úzky okruh ľudí, s ktorými si povieme a pochopíme základnú filozofiu a oni potom tú informáciu dokážu implementovať medzi všetkých zamestnancov,“ povedal po svojom nástupe prednosta Rybár.

Faktom je, že organizačná štruktúra MsÚ zo zákona patrí iba do kompetencie primátora a prednostu. Ako prvé si zriadil prednosta Rybár funkcie svojich troch námestníkov, čím sa vytvorilo viacstupňové riadenie. Malo to však svoju logiku hlavne pre neho, lebo si tým vytvoril viac časového priestoru pre svoje ďalšie podnikanie v troch súkromných firmách.

Pokračovalo to prijímaním nových vedúcich po podivných výberových konaniach, zväčša z prostredia politických kruhov podporujúcich primátora v komunálnych voľbách. Tak sa stalo, že keď sa v septembri 2011 poslanec Ján Chladný opýtal prednostu, ako je to s počtom pracovníkov na MsÚ, ten mu odkázal, že túto informáciu môže dostať až v januári 2012, po ukončení prebiehajúcich organizačných zmien.

Napokon musel ísť prednosta s farbou von, lebo to naštvalo aj ostatných poslancov a tí mu prikázali zverejniť počet zamestnancov MsÚ uznesením zastupiteľstva. Tak sa vykľulo šidlo z vreca von a zistilo sa, že experimentovanie s ľuďmi na úrade prinieslo nárast ľudí na úrade. Pritom radoví úradníci si myslia, že pri väčšom počte vedúcich na rôznych úrovniach sa dovtedy fungujúci systém práce na úrade riadne skomplikoval.

Záver
Aby primátor s prednostom prekryli to, čo vyplávalo na povrch po necelom roku ich amatérskeho riadenia mestského úradu, vymysleli „habaďúru“ s motivačnými listami a osobnými pohovormi so zamestnancami. Aj keď je to na smiech, radovým úradníkom veľmi do smiechu nie je. V konečnom dôsledku to nie je ani dobrá vizitka mesta pod Urpínom.

Ak napriek všetkému obaja vedúci predstavitelia mesta ďalej pokračujú v tomto čudnom experimente s vlastnými ľuďmi, je to odsúdeniahodné. Ibaže ktože tu môže súdiť? Komunálne voľby budú až o tri roky, necelé…