Spor o reinštaláciu pamätnej tabule osloboditeľom na priečelie historickej banskobystrickej Radnice na Námestí SNP graduje. Kým primátor Peter Gogola zotrváva na svojom stanovisku, že tabuľa zostane v depozite, podľa mestských poslancov Smeru táto dobová pamiatka z roku 1955 patrí späť na Radnicu.
„Vojakom hrdinskej Sovietskej armády, ktorí sa bili a mreli aj za slobodu našej vlasti a ktorí žijú v srdciach vďačného obyvateľstva. Venujú na počesť 10.výročia oslobodenia mesta, ako prejav lásky občania mesta Banská Bystrica.“ Tento pôvodný text spred 57 rokov podľa banskobystrického primátora Petra Gogolu zamlčuje podiel rumunskej armády na oslobodení mesta. Reinštalácia pamätnej tabule by vraj mohla vyznieť ako diplomatická netaktnosť vo vzťahu k Rumunsku, keďže v Banskej Bystrici má byť zriadený rumunský honorárny konzulát.
Diametrálne odlišný názor na osadenie pamätnej tabule na pôvodné miesto má Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a poslanci mestského zastupiteľstva za SMER-SD. Stretli sme sa s Danielom Karasom a PhDr. Marcelom Pecníkom, ktorí chcú tento problém vyriešiť do osláv 68.výročia SNP 29.augusta 2012.
[poll id=“67″]
Poslanec Daniel Karas nám k tomu povedal: „Považujem to za absurdný spor, ktorý z mne neznámych dôvodov vyvolal primátor Peter Gogola. Akoby sme nemali iné problémy v ekonomickej či investičnej oblasti, ktoré vedenie mesta už druhý rok nerieši.“
K samotnému problému obštrukcií s tabuľou uviedol: „O navrátenie pamätnej tabule na svoje pôvodné miesto na Radnici, kde bola viac ako polstoročie a sňala sa len kvôli rekonštrukcii objektu, požiadali najskôr pamätníci II.svetovej vojny a oslobodenia mesta zo SZPB. Následne v tejto veci interpeloval primátora predseda nášho poslaneckého klubu Ladislav Topoľský. Keďže odpoveď primátora bola neuspokojivá, opakovane som ho žiadal o reinštaláciu tabule ja. Jeho odpoveď, že zostane v depozite kvôli údajnému zamlčaniu podielu rumunskej armády na oslobodení mesta, patrí do obdobia normalizácie alebo obrazoborectva. Nikomu doposiaľ nevadil text, ktorí na tabuli nechali vytesať občania mesta. Zjavne to nevadilo ani Rumunom či historikom, ktorí v tom dlhé roky žiadny problém nevideli, až na nášho primátora. To chce teraz vyvolať div nie medzinárodný konflikt? Veď je to hlúposť:“
Podľa Daniela Karasa primátorovo odvolávanie sa na nemenovaných historikov či údajné konzultácie s rumunským veľvyslancom je nedôveryhodné: „Spolupracujem s ruskými podnikateľmi a poznám aj viacerých ruských diplomatov. Viem, ako si vážia Slovákov za to, že nezabúdajú na obete II.svetovej vojny, ktorých bolo najviac z bývalého Sovietskeho zväzu. Som zvedavý, že keď bude s nimi primátor sedieť za jedným stolom pri augustových oslavách SNP a oni sa ho náhodou opýtajú, ako je to s tou pamätnou tabuľou venovanou Bystričanmi osloboditeľom z Červenej armády, čo im asi tak povie? Alebo starým Bystričanom, ktorí si pamätajú na SNP i oslobodenie mesta a sú stále vďační ruským vojakom. A to nehovorím o deklarovanom rozvoji cestovného ruchu, ktorý chce mesto zabezpečovať s ruskými tour operátormi. Veď tento týždeň sa s ruskými partnermi podpisovali prvé konkrétne zmluvy o spolupráci na Úrade BBSK. To mu nevadí?
Poslanec a historik PhDr. Marcel Pecník, ktorý pracuje v Stredoslovenskom múzeu, sa na problém pozerá aj z profesionálneho hľadiska: „Banskú Bystricu oslobodzovali z viacerých smerov jednotky 40. sovietskej armády vedené generálom Žmačenkom a jednotky 4. rumunskej armády na čele s generálom Dascalescu. Faktom je, že prvým vojakom, ktorý vstúpil na územie oslobodeného mesta, bol vojak Červenej armády. Zásluha oboch oslobodzujúcich armád je významná a pre nás dôležitá a je potrebné si ju s úctou, pietou a vďakou pripomínať. To je nespochybniteľné.“
Ďalej pokračuje: „Po oslobodení postavili na dnešnom Námestí SNP čierny obelisk osloboditeľom, ktorý je majetkom bývalého Sovietskeho zväzu a dnes Ruskej federácie, správcom pamätníka je podľa dohody naše mesto. Najskôr bol na obelisku iba text o Sovietskej armáde, až neskôr po dohode Rusov s Rumunmi sa objavila na druhej strane zmienka o zásluhe Rumunskej armády. Oficiálne oslavy výročia oslobodenia mesta sa vždy konajú pri tomto obelisku, kde sú dôstojné zmienky o oboch armádach, o Ruskej i Rumunskej. Pamätná tabuľa na Radnici bola osadená 10 rokov po oslobodení. Keďže na území mesta, dokonca na oficiálnom pamätnom mieste sa už nachádzajú zmienky o zásluhe na našom oslobodení spoločne Rusov i Rumunov, zdá sa mi sporné hovoriť o zamlčovaní významu jednej z uvedených strán, ktorá sa na pamätnej tabuli z toho či onoho dôvodu nenachádza. Namiesto toho si myslím, že by sme mali vstúpiť do riešenia, ktoré bude všeobecne historicky, ľudsky i medzinárodne prijateľné, s ohľadom aj na perspektívy budúceho života a rozjova nášho mesta.“
Bystricoviny si však okrem iného všimli, že pietny akt s kladením vencov sa pravidelne odohráva len pred čelnou stranou obelisku, kde je zmienka o Sovietskej armáde. Otázka znie, prečo sa účastníci osláv nepoklonia aj pri tej strane obelisku, kde je zmienka o Rumunoch!?
Poslanec Pecník sa vyjadril aj k pamätnej tabuli: „Tabuľa historicky patrí na Radnicu, kde nebola osadená náhodou. Treba si taktiež pozorne a zodpovedne prečítať jej nápisy. Je to prejav vďaky od občanov mesta osloboditeľom – Sovietskej armáde, nepíše sa tam, že od bývalého MNV, či KSS… To ideme teraz kontrolovať všetky pamätné tabule v meste, či majú vyhovujúce texty? Už by sme sa raz a navždy mali vyrovnať so svojou vlastnou históriou, ktorá bola taká, aká bola. To už nezmeníme, radšej si zachovajme v tomto smere otvorenú myseľ a pozerajme dopredu. Z histórie sa snažme poučiť a preto si ju pripomínajme. Viem, že rúcanie pamätníkov, tabúľ, sôch, premenovávanie ulíc a námestí nemusia byť skutočnosti, ktoré sa ešte nestanú, možno aj za nášho života… Snažme sa ale aj napriek tomu vyvarovať akýchkoľvek snáh, ktoré by v dnešnej dobe, keď sa snažíme o objektívny výklad dejín mohli evokovať posudzovanie vecí ideologickým spôsobom.“
Obaja poslanci Smeru navrhujú primátorovi riešenie: „Ak súčasné vedenie mesta cíti povinnosť vyjadriť vďaku za naše oslobodenie aj Rumunskej armáde, nie je problém dať vyrobiť novú pamätnú tabulu s ďakovným textom rumunským vojakom, alebo aj príslušníkom armádnych jednotiek z ďalších štátov, ktorí bojovali v SNP a oslobodzovali Banskú Bystricu. Keď má sídliť v našom meste rumunský honorárny konzulát, osadenie takejto tabule napríklad na budove konzulátu by mohlo byť prvým spoločným krokom nového konzula a primátora mesta. S tým nemáme absolútne žiadny problém a podporíme to.“
Poslanec Karas na záver nášho rozhovoru ešte dodal: „Budem opakovane žiadať primátora Gogolu, aby pamätná tabuľa na Radnicu bola nainštalovaná do 29. augusta, teda do oficiálnych osláv SNP. Som ochotný ísť do mestského depozitu a vlastnoručne na svoje náklady pripevniť tabuľu na pôvodné miesto, ktorým je priečelie Radnice.“
Zdá sa, že napriek krátkemu ochladeniu bude august v meste pod Urpínom ešte horúci. Nás zaujíma, čo si o tomto tabuľovom spore myslíte vy, naši čitatelia.
Zdroj: Bystricoviny.sk (Miro Toman)



















