Vláda Igora Matoviča v nedeľu predstavila sedem ekonomických opatrení na pomoc zamestnancom, živnostníkom a menším firmám. Prinášame Vám reakcie Petra Žigu – bývalého ministra hospodárstva vo vláde Petra Pellegriniho, bývalého ministra financií Ivana Mikloša vo vláde Mikuláša Dzurindu a Združenia automobilového priemyslu SR.

Oparenia riešia len príznaky choroby

Peter Žiga k prijatým vládnym opatreniam v  našej ekonomike uvádza: „Vláda dnes konečne predstavila, ako chce pomôcť ekonomike. Musím žiaľ konštatovať, že vôbec nerieši chorobu, ale len jej príznaky. Aj to slabo. Hospodárstvo si práve zlomilo nohu a lekár Matovič mu predpísal Ibalgin proti bolesti, natieranie Voltarenom a intenzívne fúkanie rany. Pokiaľ nedáme do poriadku kosť, nič sa nerozbehne.

Nevidno riešenie pre veľké podniky, ktoré dávajú prácu malým a stredným. Chýba riešenie financovania a cash flow s bankami. Úvery pre podnikateľov na mzdy pre zamestnancov, ktorí nemajú prácu je dláždenie cesty do pekla. Chýba moratórium na úvery, leasingové splátky a úroky, pozastavenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii (čo Nemecko urobilo do 30. septembra) alebo exekúcií.

Naši južní susedia zmrazili splácanie úverov a úrokov už pred dvoma týždňami. Čo urobí vláda s nákladmi na nájomné? Zatiaľ sa len prešľapuje na mieste a objem pomoci je v porovnaní s inými európskymi štátmi slabý. Nemecko podľa predbežných čísiel vyčlení na podporu zatiaľ takmer 30 percent HDP, Taliansko nad  20 % a Česko 18 %.

Všetky dobré a účinné opatrenia ako opozícia podporíme. Vláda by však mala prestať robiť dlhé a chaotické tlačové konferencie, ktoré prinášajú viac otázok, než odpovedí. Namiesto toho nech komunikuje krátko a zrozumiteľne, ale najmä nech komunikuje s tými, ktorých sa to týka.

Typickým prípadom sú otváracie hodiny obchodov. Potvrdilo sa tušenie, že predseda vlády Igor Matovič si nedal ani len tú námahu, aby sa k nim vyjadrili obchodníci. Tí sa dozvedajú o zmätočných opatreniach len z nezrozumiteľných tlačoviek premiéra. A výsledok môže dokonca viesť k opaku toho, čo všetci chceme. Úplne zbytočnému zhromažďovaniu ľudí a zvýšenému riziku choroby.

Na doplnenie, viacero vecí, o ktorých píšem, navrhla ešte vláda Petra Pellegriniho po intenzívnom rokovaní s priemyslom a najväčšími zamestnávateľmi. Toto absolútne nie je o politickom boji, ale o úprimnej snahe zachrániť ekonomiku a pracovné miesta v čase historickej krízy.“

Ivan Mikloš je v zásade spokojný s prijatými opatreniami

Bývalý minister financií v Dzurindovej vláde Ivan Mikloš naopak víta nový balík protikrízových opatrení. Upozorňuje však, že nebudú môcť byť rýchle a efektívne.

Adresné a cielené opatrenia si vyžadujú individuálne posudzovanie. Vláda oznámila, že prvé žiadosti očakáva od pondelka a vyplácať prvé platby začne od 15. apríla.

„Minister Krajniak odhadol počet podpôr na 800 tisíc u zamestnancov a 200 tisíc u SZČO. Pôjde o nepredstaviteľný nárast objemu žiadostí, a teda sa dá predpokladať, že prvé peniaze sa k mnohým dostanú až koncom apríla, resp. v priebehu mája, možno aj neskôr,“

hovorí Ivan Mikloš  a dodáva:

„To pre mnohých živnostníkov a malých podnikateľov, ktorí nemajú vytvorené rezervy, ako aj pre ľudí, ktorí žijú z ruky do úst, môže byť neskoro. Navyše sa pri takomto náraste žiadostí nedá ani teoreticky očakávať ich dôsledná kontrola a eliminovanie neoprávnených žiadostí, respektíve objektívne posúdenie miery poklesu tržieb u SZČO. Takže výsledkom nebude vyššia objektívnosť a adresnosť, ale len dlhé prieťahy.“

Predstavitelia automobilového priemyslu na Slovensku sú znepokojení

Zväz automobilového priemyslu prijal so znepokojením opatrenia vlády na podporu ekonomiky. Považuje ich za nedostatočné pre záchranu našej ekonomiky a očakáva, že vláda vytvorí účinné podporné opatrenia aj pre veľkých zamestnávateľov.

Zástupcovia automobilového priemyslu pripomínajú, že iné krajiny razantne pristúpili k plošnej záchrane ekonomiky aj pracovných miest tým, že vo svojich právnych systémoch buď už majú, alebo momentálne urýchlene prijímajú princípy „kurzarbeit/short-time work“.

Tvrdia, že princíp, keď štát a zamestnávateľ združia prostriedky a tak sa postarajú spolu o udržanie pracovného miesta, je vnímaný ako jeden zo základných a účinných princípov na udržanie ekonomiky v chode, elimináciu hrozby prudkého nárastu nezamestnanosti a zániku firiem bez náhrady v budúcnosti, a to bez ohľadu na to, aká je firma veľká.

„Jeho neprijatie môže mať pre priemysel a pre príjmy Slovenska devastačné následky, ktoré môžu spôsobiť nezvratné škody,“

hovorí prezident ZAP Alexander Matušek.

Prijímané ekonomické opatrenia, najmä princípy „kurzarbeit/short-time work“, musia byť nastavené rovnako a plošne naprieč hospodárskym sektorom, pretože ekonomiku krajiny tvorí celý systém, do ktorého patria malé, stredné aj veľké podniky. Kritickú situáciu pochopila podľa zväzu aj Európska komisia, ktorá významným spôsobom rozšírila rámec a možnosti poskytovania štátnej pomoci tak, aby zahŕňala aj veľké firmy.

„Veríme, že aj tieto podmienky i fakt, že v otázkach podpory udržania pracovných miest očakávame zhodu s našimi sociálnymi partnermi, presvedčia vládu, aby vytvorila účinné podporné opatrenia aj pre veľkých zamestnávateľov,“

uzatvára  svoje stanovisko ZAP.