Septembrové prerokovanie reštrukturalizácie úverov mesta v banskobystrickom parlamente, ktorého výsledkom má byť zmena financujúcej banky, stále vyvoláva pochybnosti  o správnosti zvoleného postupu. Podľa niektorých bankových odborníkov malo byť verejné obstarávanie.

Mesto sa po viacerých neúspešných rokovaniach s Prima bankou rozhodlo reštrukturalizovať tri  úvery v hodnote viac ako 10,2 milióna eur (aj so 400-tisícovou sankciou za ich predčasné splatenie) zmenou financujúcej banky, do ktorej by mal prejsť aj celý bankový styk. Pri vyrovnanom rozpočte na strane príjmov i výdavkov sa jedná o ročný obrat okolo 85 miliónov eur, čo je veľmi zaujímavá suma pre každú banku na Slovensku.

Zámer mesta nájsť banku s najlepšími úverovými podmienkami i bankovými službami je legitímny, ale taký musí byť aj výber. Zákon o verejnom obstarávaní v  §1 odsek 1) hovorí: „Tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní.“

V odseku 2) časť j) sa uvádza: „Tento zákon sa nevťahuje na zákazku, ktorej predmetom sú finančné služby súvisiace s emisiou, predajom, nákupom alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov, alebo vykonávanie ďalších operácií na finančných trhoch, najmä operácie s cieľom získať peňažné prostriedky alebo vlastné zdroje financovania.“

V ponímaní tohto znenia zákona sa finančné služby dajú chápať ako operácie na kapitálovom trhu cenných papierov, vedúce napríklad k získanie peňažných prostriedkov formou dlhopisov či obligácií. Úver alebo platobný styk cez účet, ktoré sú predmetom záujmu mesta Banská Bystrica, sú typické bankové produkty a služby, ktoré zákon explicitne nevylučuje z verejného obstarávania. Preto podľa názoru  niektorých nezávislých odborníkov, s ktorými sme tento prípad konzultovali, mala byť zo strany mesta vypísaná normálna verejná súťaž  na obstaranie bankových služieb v súvislosti s reštrukturalizáciou úverov, najmä bankového styku s prechodom účtov do inej banky. Tak, ako to samosprávam predpisujú aj iné právne predpisy.

Obzvlášť keď sa jedná o nie malé čiastky v miliónoch eur. Riadne verejné obstarávanie by mohlo v konečnom dôsledku priniesť aj lepšiu ponuku, než o akej  sa napokon rozhodovalo v mestskom zastupiteľstve. Svedčia o tom skúsenosti iných miest, ktoré postupovali presne v zmysle Zákona o verejnom obstarávaní aj pri zabezpečovaní takýchto bankových služieb.

Faktom je, že mesto pri hľadaní bankového domu, ktorý by samospráve poskytol najlepšie podmienky na predčasné splatenie úveru v Prima banke, oslovilo formou prieskumu trhu tri banky. Podľa dôvodovej správy  to boli ČSOB, VÚB a Volksbank, z ktorých najlepšie úrokové podmienky 2,33% + 3M euribor ponúkla ČSOB. Nevedno, prečo mesto oslovilo len tieto banky a nie napríklad aj Tatrabanku či Slovenskú sporiteľnu, v ktorej má mesto ďalší úver.

Otázkou tiež zostáva, prečo súčasťou predloženému materiálu do zastupiteľstva nebolo aj stanovisko hlavného kontrolóra, ktoré by potvrdzovalo súlad zvoleného postupu so zákonmi SR. Charakter  zabezpečovanej bankovej služby mestom priam volal po tom, aby poslanci po nedávnych skúsenostiach so školami mali k dispozícii  aj stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie. Nehovoriac o ďalších zákonoch a predpisoch, ktoré hovoria o spôsobe nakladania s majetkom mesta (napríklad Zákon o obecnom zriadení a pod.).

Navyše v čase rokovania mestského zastupiteľstva mal primátor mesta na stole aj poslednú ponuku Prima banky, ktorá navrhovala úrokovú mieru vo výške 2,2% + 3M euribor. Už počas rokovania mestského zastupiteľstva 18.septembra viacerí poslanci  upozorňovali na nesúlad čísel porovnávajúcich vybranú ponuku ČSOB s Prima bankou, čo musel dodatočne korigovať aj predkladateľ návrhu. Keby sa napríklad zobrala do úvahy posledná ponuka pôvodnej banky, tak by čísla v dôvodovej správe aj v 10-ročnom horizonte boli lepšie, ako v schválenej ponuke ČSOB!      

Samozrejme, že mesto potrebovalo doriešiť aj ďalšie problémové podmienky v úverových zmluvách s Prima bankou. Išlo najmä o nevýhodné svojvoľné prehodnocovanie ratingu s prehodnotením úverovej sadzby zo strany banky a možnosť postúpenia pohľadávky z úveru akejkoľvek tretej osobe bez bankovej licencie. Ale to je otázka konečného rokovania s vybraným partnerom poskytujúcim bankové služby.

Zaujímavé je i to, že mestské zastupiteľstvo schválilo uznesenia iba o reštrukturalizácii úverov z Prima banky do ČSOB, ale nie prevod účtov z bežného platobného styku do tejto banky. Pritom dôvodová správa a aj samotná diskusia zo strany vedúcich predstaviteľov mesta hovorili o zmene bankových účtov ako o hotovej veci.

V každom prípade by niekto z vedenia mesta mal tieto pochybnosti vyvrátiť pádnymi argumentmi skôr, ako sa na to môžu opýtať niektoré štátne orgány. Tu totiž nejde o žiadne „fazuľky“ či zákazky s nízkou hodnotou, ale o miliónové verejné zdroje. Pri eurofondoch a verejnom obstarávaní na školy už mesto pohorelo. Bolo by veľmi zlé, keby sa to nedajbože zopakovalo aj pri bankách…