Nezamestnanosť je jedným z najväčších problémov Slovákov, ktorý v prieskumoch verejnej mienky uvádzajú najčastejšie na prvom mieste. V Banskej Bystrici síce nie sme na tom najhoršie, ale o príčinách a riešení nezamestnanosti v našom regióne sme sa porozprávali s na slovo vzatým odborníkom.

Riaditeľ ÚPSVaR Banská Bystrica Pavel Červienka, PhDr. je človekom na správnom mieste. Po ukončení štúdia  začal pracovať v Regionálnom centre autizmu pri Domove sociálnych služieb Symbia vo Zvolene ako sociálny pracovník a vychovávateľ. Následne pôsobil v Slovenskej utečeneckej rade, n.o., kde implementovali projekt UNHCR.

V roku 2007 začal pracovať na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja ako odborný referent na podporu neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Po organizačných zmenách v roku 2010 sa stal vedúcim oddelenia podpory poskytovateľov sociálnych služieb a po absolvovaní výberového konania v roku 2013 dostal možnosť pracovať ako  vedúci odboru sociálnych politík.

Po nástupe nového vedenia a následných organizačných zmenách na BBSK v roku 2014 Pavel Červienka z tohto úradu odišiel a začal pôsobiť na Úrade práce sociálnych vecí Banská Bystrica, od septembra  toho roku až dodnes na pozícii riaditeľa úradu.  V jeho pracovni sme sa  porozprávali o nezamestnanosti:

Ako sa vlastne meria evidovaná miera nezamestnanosti?

Evidovaná miera nezamestnanosti je podiel evidovaných uchádzačov o zamestnanie vedených v evidencii úradu práce sociálnych vecí a rodiny z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva za daný rok v danom okrese vyjadrená v percentách. V okrese BB je 59.335 ekonomicky aktívnych obyvateľov. V júli 2016 bolo na Úrade práce sociálnych vecí Banská Bystrica evidovaných 4.170 disponibilných uchádzačov o zamestnanie. V percentuálnom vyjadrení je 4.170 zaokrúhlene 7,03 % z 59.335. V mesiaci júl 2016 dosiahla teda miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Banská Bystrica 7,03 %.  

Evidovaná miera nezamestnanosti na Slovensku sa tohto roku dostalo pod psychologickú hranicu 10 percent a stále klesá (aktuálne je na úrovni 9,44 %), ktorým rozhodujúcim faktorom to možno pripísať?

Za poklesom je v prvom rade ekonomický rast a dobrá kondícia slovenskej ekonomiky, s čím súvisí vytváranie reálnych pracovných miest. Rastie priemerná mzda, prichádzajú nové investície. Pomocou aktívnych opatrení trhu práce štát podporuje novovzniknuté miesta a zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov na trhu práce.

Rozhodujúce faktory, ktoré ovplyvňujú mieru nezamestnanosti okrem politiky zamestnanosti je aj výška minimálnej mzdy a sociálnych dávok, demografická štruktúra ekonomicky aktívneho obyvateľstva, vzdelanie obyvateľstva a jeho kvalifikácia a v neposlednom rade aj mobilita, migrácia a ochota sťahovať sa za prácou.  

Banskobystrický kraj má po Prešovskom dlhodobo druhú najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti (v súčasnosti 13,39 %). V čom vidíte najväčšie rezervy pri vytváraní podmienok k tomu,  aby  sa tento stav zlepšil a našla sa práca pre nezamestnaných v našom kraji?

V Banskobystrickom kraji sa nachádza až 5 okresov, ktoré patria medzi najmenej rozvinuté okresy v SR. Ide konkrétne o okresy Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca a Veľký Krtíš. Pričom Rimavská Sobota má najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti v SR.

Problematikou najmenej rozvinutých okresov sa intenzívne zaoberá Vláda SR, ktorá vymenovala Splnomocnenca vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov. Národná rada SR schválila návrh zákona o podpore najmenej rozvinutým okresom, ktorým sa zároveň novelizoval zákon o investičnej pomoci s účinnosťou od 15. decembra 2015.

Každý okres spracoval Akčný plán, ktorý obsahuje súbor opatrení na podporu rozvoja týchto regiónov. Môže ísť o konkrétne kroky na podporu prílevu investícii, podnikania, využitia potenciálu v poľnohospodárstve, v cestovnom ruchu a pod.

Je potrebná synergia štátnych inštitúcii, podnikateľských subjektov, tretieho sektora, miestnej a územnej samosprávy. Tu mi nedá nespomenúť BBSK, ktoré so súčasným vedením nie je podľa môjho názoru schopné pomôcť pri spolu riešení danej situácie v najmenej rozvinutých oblastiach. Absurdné projekty typu „Lopaty a krompáče“ nemajú žiadny reálny efekt a udržateľnosť a slúžia len na účelovú propagandu.

V okrese Banská Bystrica, ktorý má na starosti Váš úrad, sa evidovaná miera nezamestnanosti postupne znižuje a blíži sa  k 7 percentám, čo je skoro polovica priemeru kraja. Je to otázka väčšieho prílevu investorov a lepších pracovných príležitostí v krajskom mesta, alebo sú to aj aktívne opatrenia na trhu práce?

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že  vo väčších  mestách je viac pracovných príležitostí. Dochádzajú sem za prácou ľudia aj zo vzdialenejších okresov. V krajských mestách sú situované aj väčšie inštitúcie, je tu univerzita, väčšia sieť služieb a väčší počet podnikateľských  a treťosektorových subjektov. Veľkým prínosom je aj dostupnosť Banskej Bystrice po rýchlostnej ceste R1. Stále však v našom meste absentuje väčší investor, ktorý by ponúkol stabilnú a atraktívnu prácu. 

Aktívne opatrenia trhu práce využívame v maximálne možnej miere s cieľom umiestnenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce a motivovanie zamestnávateľov prijať do pracovného pomeru aj znevýhodnených uchádzačov na trhu práce.

Zmenou systému práce jednotlivých ÚPSVaR vznikol väčší priestor na individuálnu prácu s uchádzačom o zamestnanie. Máme informačné systémy, ktoré nám umožňujú ponúkanie vhodných pracovných  ponúk pre uchádzačov o zamestnanie. Uchádzači o zamestnanie majú možnosť v rámci projektu REPAS vybrať si podľa svojho uváženia kurz alebo rekvalifikáciu, ktorú im príslušný ÚPSVaR preplatí, čo im zvyšuje šance na lepšie umiestnenie na trhu práce.

Čo sa týka čísel v prvom polroku 2016 sa v okrese Banská Bystrica umiestnilo na trhu práce 2.180 uchádzačov o zamestnanie.

Nedávno ste spolu s mestom a podnikom medzitrhu práce hodnotili vašu dobrú spoluprácu  pri umiestňovaní dlhodobo nezamestnaných v miestnych firmách. Ako pokračuje tento projekt?

Podnik medzi trhu práce – Šanca pre všetkých na realizáciu svojich aktivít momentálne využíva od ÚPSVaR príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby v zmysle §52a zákona o službách zamestnanosti. Momentálne je takto umiestnených 18 uchádzačov o zamestnanie, z ktorých si už 2 našli prácu.

S predsedníčkou občianskeho združenia Mgr. Zuzanou Lešníkovou máme úzku spoluprácu. Výnimočnosť Podniku medzi trhu práce spočíva vtom, že  uchádzačom neposkytujú len prácu, ale širšiu podporu poskytovaním sociálneho poradenstva, hľadaním vhodného zamestnania alebo v súvislosti s finančnou gramotnosťou. Výsledky sú viditeľné v samotnom meste. Podnik medzi trhu práce má potenciál na rozšírenie svojej činnosti napríklad formou sociálneho podniku.  

Mesto Banská Bystrica považujeme za kľúčového partnera v súvislosti s vykonávaním aktivačných činností poberateľov dávky v hmotnej núdzi a uchádzačov o zamestnanie. Momentálne je na meste a v jeho organizáciách aktivovaných 183 občanov.

Budete v tom pokračovať okrem obcí aj prostredníctvom občianskych združení či neziskoviek?

O možnostiach využívania aktívnych opatrení trhu práce a najmä národných projektov informujeme aj občianske združenia a neziskové organizácie, ktoré majú takisto veľký potenciál ohľadne uplatňovania uchádzačov o zamestnanie na trhu práce. Na začiatku nového programovacieho obdobia sme zrealizovali informačné stretnutie pre organizácie pôsobiace v sociálnej oblasti.  S niektorými má úrad dlhodobú intenzívnu spoluprácu. Spomeniem napr. Slovenský červený kríž, Dom Matky Terezy, Zariadenie pre seniorov KANAÁN, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

Ako sa pri znižovaní nezamestnanosti u nás využívajú eurofondy?

Z prostriedkov Európskej únie cez operačný program ľudské zdroje sú financované národné projekty, ktoré sú zamerané práve na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov na trhu práce. Z európskych prostriedkov sú financované aj vybrané aktívne opatrenia trhu práce, ktoré sú určené, buď pre zamestnávateľa alebo uchádzača o zamestnanie, čo má priamy dopad na zamestnávanie uchádzačov o zamestnanie a vytváranie nových pracovných miest.

Môže ísť o príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť, na časť mzdy zamestnanca, odvody, na zriadenie chránenej dielne a pod. v zmysle zákona o službách zamestnanosti. V roku 2015 bolo v okrese Banská Bystrica použitých z prostriedkov európskej únie, či už na realizáciu národných projektov alebo vybraných aktívnych opatrení na trhu práce  2 591.878 eur.

Rád by som dal do pozornosti národné projekty, ktoré sú zamerané na zamestnávanie mladých ľudí, ktoré môžu zamestnávatelia využiť.  Ide o projekty  Praxou k zamestnaniu, Úspešne na trhu práce, Absolventská prax štartuje zamestnanie. Napr. pri projekte Praxou k zamestnaniu je finančný príspevok na zamestnanca  prijatého na polovičný úväzok vo výške 95% celkovej ceny práce, čo už je zaujímavé.

V súčasnosti beží aj projekt zameraný na podporu zamestnávania ľudí nad 50 rokov: Chceme byť aktívny na trhu práce (50+). Podrobné informácie o podmienkach jednotlivých národných projektov sú na webovej stránke úradu alebo sa môžu záujemcovia informovať priamo na oddelení aktívnych opatrení trhu práce a ESF ÚPSVaR.

Aká je situácia medzi mladými ľuďmi pri ich uplatnení sa na trhu práce po skončení školy?

Na trhu práce dlhodobo pociťujeme nesúlad v štruktúre vzdelávania a potrieb regionálneho trhu práce. V súčasnosti je v okres Banská Bystrica nahlásených 1.689 voľných pracovných miest, pričom 1.151 miest je vhodných aj pre absolventov. V júli 2016 bolo v evidencii ÚPSVaR BB 337 absolventov. Nárast absolventov očakávame v septembri, kedy sa prídu evidovať absolventi SŠ, ktorí sú do konca augusta ešte považovaní za študentov. Za júl 2016 je evidovaných na ÚPSVaR BB až 1.220 mladých ľudí do 29 rokov, čo predstavuje 26,57 % z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie.

Stredné školy vytvárajú nové učebné odbory, ktoré znejú exoticky so snahou prilákať väčší počet študentov, ale absentuje tam prepojenie na potreby trhu práce a absolventi zostávajú väčšinou bez uplatnenia. Šanca je v rozbehnutí systému duálneho vzdelávania a v schvaľovaní učebných odborov  na základe potrieb trhu práce.

Čo sa týka vysokého školstva, v poslednom období vznikli nové vysoké školy, ktoré sa zameriavajú najmä na humanitné smery. Takisto rezonuje aj téma ohľadne kvality vzdelávania na niektorých vysokých školách.V súčasnosti je prebytok absolventov spoločenských vied na trhu práce a absencia technicky vzdelanej vysokoškolskej pracovnej sily.

Na podporu zamestnania mladých ľudí beží viacero projektov podporovaných z EU ako už spomínané Praxou k zamestnaniu, Úspešne na trhu práce, Absolventská prax štartuje zamestnanie alebo Buď aktívny a zamestnaj sa.

Niektorí politici vidia problém v množstve mladých ľudí, ktorí odchádzajú zo Slovenska za prácou do zahraničia. Ako sa na to pozeráte vy z odborného hľadiska?

Podľa môjho názoru odchod mladých ľudí zo Slovenska môže má v sebe určité negatíva, ale aj jednoznačné pozitíva. Chodenie do sveta za prácou má v niektorých našich regiónoch tradíciu. Ak ide o získavanie skúseností, zdokonaľovanie cudzieho jazyka s možnosťou lepšieho zárobku, je to využitie príležitostí, ktoré nám členstvo v EÚ poskytuje. Samozrejme mali by sme vytvárať také podmienky, aby sa mladí ľudia domov so skúsenosťami vrátili.  

Ak ide o odliv „mozgov“ a vysokokvalifikovaných odborníkov do zahraničia, či už z dôvodu nízkeho ohodnotenia alebo obmedzených možností na sebarealizáciu, to už problém je, pretože vysoko kvalifikované osoby môžu stimulovať hospodársky rozvoj krajiny alebo regiónu.

Napriek všetkému niektoré firmy na Slovensku majú problém nájsť kvalifikované pracovné sily. O ktoré profesie je najväčší záujem v našom okrese?

V našom okrese v prvom polroku 2016 boli najžiadanejšie profesie v oblasti služieb čašník/servírka, kuchár, pomocník v kuchyni, upratovačka(chyžná), predavači. Ďalej pomocný pracovník, vodič kamiónovej dopravy, montážny pracovník, administratívny pracovník, skladník. Dlhodobo sú žiadané špecializovane profesie ako obrábač kovov, operátor CNC strojov, pracovníci v oblasti polygrafie a pod.

Je jasné, že isté percento ľudí napriek zlepšovaniu podmienok na trhu práce zostane medzi nezamestnanými. O aké skupiny ľudí sa jedná?

Sú to väčšinou ľudia, ktorí okrem problému nezamestnanosti riešia vo svojom živote aj ďalšie pridružené problémy sociálneho, finančného, zdravotného alebo osobnostného charakteru. Veľkým problémom sú ľudia s exekúciami a so závislosťami. Tieto problémy sú pre nich prekážkou a stavajú ich do pozície neumiestniteľných na trhu práce.

Problémom je aj dlhodobá nezamestnanosť a s tým súvisiaca strata pracovných návykov. Avšak som toho názoru, že každému treba dať šancu a poskytnúť mu napr. prostredníctvom špeciálnych programov pomocnú ruku s cieľom zmeny ich životnej situácie. Tu vidím priestor napr. pre sociálne podniky, ktoré môžu pracovať práve s touto cieľovou skupinou. 

Máme aj určitú skupinu uchádzačov o zamestnanie, ktorí zneužívajú systém a využívajú legislatívne medzery a evidencia im z rôznych dôvodov vyhovuje. Túto situáciu by malo riešiť sprísnenie legislatívy, ktoré sa bude realizovať začiatkom budúceho roka.

Aký trend vo vývoji nezamestnanosti resp. zamestnanosti i u nás očakávate v najbližších rokoch a čo všetko to môže ovplyvniť?

Súčasná situáciu v Slovenskej ekonomike vytvára podmienky na tvorbu nových pracovných miest a znižovanie nezamestnanosti. S využívaním národných projektov financovaných z EÚ je možné podporovať zamestnávanie aj znevýhodnených uchádzačov na trhu práce. Ak nenastane stagnácia ekonomiky, je možné očakávať znižovanie nezamestnanosti aj v najbližších rokoch.

Nedovolím si odhadnúť mieru, na ktorú sa SR dostane, ale som optimista a verím, že bude čo najnižšia. V okrese Banská Bystrica vidím reálne dosiahnutie a udržanie miery evidovanej nezamestnanosti do konca roka pod 7 %. Jej mieru v našom okrese môže pozitívne ovplyvniť príchod väčšieho investora a už spomínaná kondícia slovenskej ekonomiky.