Načatú tému osudu banskobystrických sôch a pamätníkov by sme mohli ukončiť pamätníkom, ktorý je venovaný nášmu rodákovi a zakladateľovi Ústavu pamäti národa Jánovi Langošovi (*2.8.1946 – †15.6.2006). Ten už mal byť osadený, ale zatiaľ sa v Banskej Bystrici nenašlo preň vhodné miesto ani peniaze.

S návrhom prišiel v roku 2007 Vladimír Pirošík (BBA), ktorý istý čas robil poslancovi NR SR Jánovi Langošovi asistenta. Vtedajšie mestské zastupiteľstvo schválilo uznesenie o vypísaní verejnej sochársko-architektonickej súťaže na stvárnenie pamätníka. Víťazom sa v roku 2008 stala dvojica známych slovenských sochárov Matej a Karol Rosmányovci.

Potom vznikli problémy. Popri protestoch komunistov sa dlho nemohlo nájsť vhodné miesto pre osadenie pamätníka „Odkrývanie“ v tvare stolca, na ktorom je text: „Ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať.“ Najskôr mal byť pamätník v parčíku pred Štátnou operou na mieste, kde predtým bola busta Laca Novomeského, ktorú niekto ukradol. Potom sa uvažovalo o parčíku pred Komunálnou poisťovňou i Mestskom parku pri Ekonomickej fakulte.

Napokon sa vyskytol hlavný problém, ktorým sa stalo financovanie celého pamätníka z mestského rozpočtu. Išlo o sumu cca 8.300 eur z prebytku hospodárenia mesta z minulých rokov, ktorú však v júni 2009 mestské zastupiteľstvo presunulo na investičné akcie do mestských častí.

Iniciatívy zafinancovať pamätník Jánovi Langošovi sa chytila Komunitná nadácia Zdravé mesto. Tá pri príležitosti 20. výročia Novembra 1989 vyhlásila verejnú zbierku na výstavbu pamätníka. Po vyše roku sa však nepodarilo zozbierať plánovaných 10 tisíc eur.

Správkyňa Komunitnej nadácie Zdravé mesto Beata Hirt (bývalá poslankyňa BBA) 1.apríla 2011 oznámila, že doposiaľ sa podarilo vyzbierať iba 2.170 eur. Hlavnú príčinu tohto neúspechu vidí v slabej propagácii zbierky, do ktorej prispelo 30 ľudí sumami od päť do 200 eur aj zo zahraničia iba v prvých týždňoch po jej vyhlásení. Preto chce nadácia Zdravé mesto aspoň raz za tri mesiace usporiadať besedy o Jánovi Langošovi nielen v Banskej Bystrici, ale aj v Bratislave a Prahe. Zbierka by mala pokračovať do konca januára 2012.

Treba azda pripomenúť, že po tragickej autohavárii a smrti Jána Langoša v júni 2006 v Drienovciach vznikla z iniciatívy jeho priateľov, manželky a dvoch dcér Nadácia Jána Langoša. Jej cieľom je pokračovať v neúnavnom boji nositeľa mena nadácie za pravdu, slobodu a demokraciu. Nadácia každoročne udeľuje národnú cenu ľuďom, ktorí preukázali občiansku odvahu pri obhajobe ľudských práv a obhajobe demokratických hodnôt spoločnosti. S nadáciou Pontis udeľuje aj medzinárodnú cenu, ktorej prvým držiteľom sa stal český minister zahraničných vecí knieža Karel Schwarzenberg. Po ňom okrem iných cenu dostali aj maďarský prezident Árpád Göncz, Fedor Gál či tibetský Dalajláma.

K pamätníku venovanému Jánovi Langošovi v jeho rodisku Banskej Bystrici by sa chcelo povedať, že na Slovensku je to už tak. Osobnosti a pamätníky s ich menom napriek chceniu ich navrhovateľov žijú v mysliach ľudí často protichodným spôsobom. To platí aj o našom rodákovi z multikultúrneho mesta pod Urpínom. Na jeho pohnutý život pred novembrom 1989 a neskoršie politické pôsobenie spomínajú rôzni ľudia rôznorodo.

Tak, ako sa nepatrí účelovo vykladať históriu, tak nemožno jedným rozhodnutím zmeniť duch mesta. Ukazuje sa, že návrh poslanca Pirošíka z roku 2007 bol v danom čase bez predchádzajúcej širokej spoločenskej diskusie nezrelý na svoju realizáciu. V existujúcich súvislostiach pôsobil skôr účelovo, ako zmysluplne.

Škoda, že nie sme občas citlivejší k histórii a skutočným osobnostiam tým, že o ich živote a prínose pre našu spoločnosť nediskutujeme predtým, ako vynášame o nich historické súdy. Môže sa totiž ľahko stať, že dôstojnosť osobnosti, ktorú si chceme pripomenúť trebárs pamätníkom, unáhlene vystavíme zbytočnému verejnému pranierovaniu a neúctivému handlovaniu. A nezachráni tomu ani dodatočná verejná zbierka na pamätník, či posúvanie miesta na jeho osadenie z parčíka do parku a späť, až sa to všetko napokon ocitne takpovediac vo vzduchoprázdne.

Ján Langoš si nepochybne zaslúži našu úctu za všetko, čo urobil pre pamäť tohto národa. Možno aj pamätník vo svojom rodisku, ale až po zrelej úvahe, keď dozrie čas…