Koncom minulého roka sa Slovensko priblížilo k 400-tisícovej hranici nezamestnaných. V Banskobystrickom kraji je bez práce viac ako 68 tisíc ľudí.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR eviduje k 31.12.2011 na celom Slovensku 399 800 nezamestnaných. Miera evidovanej nezamestnanosti sa vyšplhala na úroveň 13,59 percenta, čo je najhorší výsledok od roku 2003. Blížime sa k hranici 14 %, ale najvyššia nezamestnanosť v Banskobystrickom kraji sa nebezpečne priblížila už k dvadsiatim percentám, suverénne najviac zo všetkých krajov.

Oproti novembru 2011 sa miera nezamestnanosti v našom kraji zvýšila o 0,32 percenta na 19,83 % a počet nezamestnaných stúpol o ďalších 754 ľudí. Pre porovnanie v Bratislavskom kraji je aktuálna nezamestnanosť na úrovni 5,41%. Ale to je stará známa skutočnosť, že nezamestnanosť smerom na východ od Bratislavy stúpa geometrickým radom.

Nezamestnaných pribudlo aj v okrese Banskej Bystrici, kde je miera nezamestnanosti stúpla na 9,56 % a úrady evidujú už viac ako 6 tisíc ľudí bez práce. Od predkrízového roku 2008 je to viac ako dvojnásobný nárast.

Všeobecný politický chaos, ktorý je badateľný najmä po októbrovom páde Radičovej vlády, sa prenáša aj do spoločnosti. Keď k tomu pripočítame pokračujúcu hospodársku krízu a klesajúci rating krajiny, niet sa čo diviť, že odrazom tejto nepriaznivej situácie je rast nezamestnanosti. Je to zároveň varovanie pre našich politikov, aby sa čo najskôr snažili vrátiť občanom dôveru v dobre spravovaný štát vytvárajúci podmienky pre podnikanie, prácu a normálny život.

Najhoršie dopadá kríza a chaos v štáte na mladých absolventov stredných a vysokých škôl. Slovensko sa v nezamestnanosti mladých 15 až 24-ročných ľudí už prepadlo na samé dno EÚ. Kým celková nezamestnanosť u nás sa blíži k 14 percentám, medzi mladými je to okolo 34 percent, teda každý tretí mladý Slovák je bez práce!
Dosluhujúca slovenská vláda ešte nedávno pochybovala o výhodnosti priamej podpory zamestnanosti mladých ľudí zavedením absolventskej praxe, ktorú firmám zamestnávajúcim mladých absolventov dotoval štát. Život však ukázal, že je to jedna z možností, ako vytvoriť akúsi záchranná sieť, cez ktorú by neprepadávali hneď po škole mladí ľudia na úrady práce.
Zamestnávatelia pri výbere nových pracovníkov pochopiteľne uprednostňujú ľudí s dostatočnou praxou a pracovnými návykmi, čo mladí absolventi po škole nemajú. Odborníci vidia problém aj v našom školskom systéme, ktorý pri financovaní jednotlivých škôl štátom nezohľadňuje zamestnateľnosť ich absolventov po skončení štúdia. Vzdelávanie na Slovensku je slabo prepojené na pracovný trh. Ak sa to nezlepší, tak mladí ľudia budú naďalej odchádzať za prácou a príjmom do zahraničia, hoci aj tam sa už zhoršili pracovné podmienky pre prišelcov z nových krajín EÚ.
Spružneniu trhu práce nepomáhajú ani niektoré experimenty ministra práce sociálnych vecí a rodiny SR s odvodmi, ktorých nárast postihuje drobných živnostníkov a ľudí s nižšími príjmami. Chýbajú účinnejšie opatrenia zo strany štátu, ktoré by podporovali zamestnanosť a podnikanie.
Nepodarilo sa zaviesť ani medzitrh práce, pri ktorom by ľudia s nízkym príjmom za svoju prácu mohli dostávať aj sociálne dávky. Naopak tých, ktorí dlhodobo nepracujú a žijú iba zo sociálnych dávok, je čoraz viac a stáva sa z toho takmer neriešiteľný problém. Otázkou zostáva, čo bude po predčasných marcových voľbách, po ktorých nová vláda dostane do rúk poriadne horúci zemiak. Minulý rok bolo najviac pracovných príležitostí v automobilovom priemysle, obchode a IT sektore.
Čo sa týka mesta Banská Bystrica, ktoré chce ísť cestou rozvoja cestovného ruchu, stúpajúci trend nezamestnanosti bude zrejem pokračovať aj v tomto roku. Cestovný ruch si totiž vyžaduje najskôr vybudovať širokú základnú sieť miestnych podnikateľov a inštitúcií, na ktorej sa potom dá postaviť aj nadstavba s pridanou hodnotou. Je to proces, ktorý určite presiahne aktuálne funkčné obdobie mestskej samosprávy.

Zatiaľ však z Banskej Bystrice odišlo Daňové riaditeľstvo, nepokročilo sa v dostavbe autobusovej stanice, prepúšťaním hrozia aj niektoré súkromné firmy. V schválenom mestskom rozpočte nevidno veľké investície mesta a nebyť zásahu poslancov do jeho kapitálovej časti, nefigurovali by v ňom ani menšie investície v jednotlivých mestských častiach. Stále sa nepodarilo rozhýbať eurofondy.

Na banskobystrickom obzore zatiaľ nevidno ani strategického investora, ktorý by do mesta priniesol zásadnejšiu investíciu s novými pracovnými príležitosťami. Nebyť Severného obchvatu R1 a prvého mestského PPP projektu na obnovu mestských komunikácií, tak by sa v meste pod Urpínom toho veľa neudialo.

V tomto roku sa niečo sa črtá v priemyselnom parku Šalková, ale inak je o potrebných investíciách pre naše mesto zatiaľ ticho. Ktovie, či sa niečo zmení po marci a nová vláda si opäť začne viac pozitívne všímať aj Banskú Bystricu. Za posledné takmer dva roky sa to totiž otočilo opačným smerom – na Bratislavu…

Stav nezamestnanosti k 31.12.2011 podľa krajov: