Česká televízia si v nedeľu pripomenula slávneho banskobystrického rodáka – architekta Ladislava E. Hudeca odvysielaním dokumentárneho filmu Ladislava Kaboša „Zmenil tvár Šanghaja“.  Nemali by sme na neho zabúdať ani my v Banskej Bystrici.

8.januára 2012 pri príležitosti 119.výročia narodenia Ladislavovi Eduardovi Hudeca na priečelí budovy Kúrie na Bakossovej ulici, kde sa  architekt svetového mena narodil, odhalili pamätnú tabuľu. Škoda, že je na nej zle uvedený dátum jeho smrti 20.10.1958. Podľa náhrobku rodiny Hudecovcov  na banskobystrickom Evanjelickom cintoríne je pri mene Hudec László Eduard správny dátum jeho úmrtia 26.október, čo potvrdzujú aj dostupné historické dokumenty.

Pamätnú tabuľu svojmu slávnemu rodákovi venovalo mesto Banská Bystrica s finančnou podporou takmer 1000 eur. Na jej výrobe s osadením sa podieľali manželia Teplanovci a banskobystrický Spolok architektov Slovenska. Historička Klára Kubičková s kolektívom miestnych architektov chce pripraviť publikáciu o Ladislavovi Hudecovi.

Budúci rok oslávime 120. výročie narodenia a 55.výročie jeho smrti. Takúto významnú osobnosť dejín mesta, ktorú v ankete Radničných novín Banskobystričania zaradili medzi top 10,  by sme si mali uctiť aj inak. Podobne ako Číňania v Šanghaji, kde náš rodák pôsobil. Skupina čínskych podnikateľov tu buduje Centrum architektúry a múzeum Ladislava E. Hudeca „Hudec Village“ na bývalej Columbia Road.

Slovensko sa k dielu a odkazu architekta Hudeca  prihlásilo po svetovej premiére filmu Ladislava Kaboša „Zmenil tvár Šanghaja“ v roku 2010 pri príležitosti Expo Šanghaj. Na premiére v Hudecovom „Grand Theatre“ sa osobne zúčastnil syn architekta Theo Hudec z Kanady, významní predstavitelia čínskych médií, čínskej kultúry a politickej reprezentácie, zástupcovia  čínskych vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, vládna delegácia Slovenskej republiky s prezidentom Ivanom Gašparovičom a veľa významných zahraničných hostí – celkom 1350 divákov. Hneď po premiére vznikla myšlienka vybudovať jeho centrum v Šanghaji.

Podobné centrum by malo byť aj v Banskej Bystrici, kde spomienka na svetovo uznávaného rodáka ožila pred štyrmi rokmi. Sídlom banskobystrického „Centra Ladislava Hudeca“ mal byť pôvodne dom jeho rodičov na Skuteckého ulici 13, meštiacka vila z roku 1906 naprojektovaná a postavená jeho otcom Jurajom. V tejto budove sídlila vojenská prokuratúra a neskôr ako národná kultúrna pamiatka objekt prešiel do majetku Ministerstva kultúry SR. O prevod tohto domu do majetku mesta žiadal ešte bývalý primátor Ivan Saktor, ale napokon sa dostal do rúk súkromného majiteľa, ktorý ho zrekonštruoval.

Kým Číňania po premiére filmu promptne našli nemalý finančný obnos, aby sa okamžite pustili do rekonštrukcie Hudecovho domu v Šanghaji, kde chcú vytvoriť multifunkčný priestor s bohatým využitím, Slováci sa skôr iba nadchli.  Na pôde Nadácie Zdravé mesto vznikol vlani po májovej banskobystrickej premiére Kabošovho filmu „Fond Ladislava Hudeca“. Jeho cieľom mala byť príprava, vytvorenie a činnosť Centra Ladislava Hudeca. To malo byť zriadené v dome jeho rodičov, ktorý sa z nadačných peňazí mal pôvodne vykúpiť alebo sa mala nájsť pre centrum iná vhodná budova.

Projekt má spojiť historikov, umelcov a mediálnych pracovníkov nielen zo Slovenska a Číny, ale aj z krajín EÚ. Cieľom je vytvoriť permanentný dialóg s čínskou stranou vrátane nasmerovania čínskych investorov a čínske firmy podnikajúce u nás k podpore kultúrnych, vzdelávacích a charitatívnych projektov. Obrovskou šancou bol fakt, že všetky deti Ladislava Hudeca (Alessa, Theo a Martin) mohli venovať rôzne exponáty z pozostalosti svojho otca.

Obe centrá v Šanghaji a Banskej Bystrici mali v budúcnosti úzko spolupracovať a vytvárať predpoklady pre mnohostrannú oblasť kultúrnych vzťahov. To sa zatiaľ darí iba Štátnej vedeckej knižnici, kde je vytvorené centrum „Window od Shanghai“ s bohatým knižným fondom. Zatiaľ nevedno, ako a či sa darí napĺňať banskobystrický „Fond Ladislava Hudeca“. Medzitým zomreli v Kanade aj dve deti tohto svetoznámeho architekta. Najstarší syn Martin zomrel v apríli vo veku 88 rokov a  v auguste 2012 aj druhý syn Theo.

Ide o to, že na budúci rok, pri 120.výročí narodenia Ladislava Hudeca, celkom  určite opäť navštívia Banskú Bystricu aj Číňania zo Šanghaja. Mohli by sme sa cítiť trochu trápne, keď sa čínski priatelia budú pýtať na naše centrum slávneho rodáka, ktoré sa podľa slov primátora Petra Gogolu pri ich poslednej návšteve malo budovať v spolupráci s tým čínskym.

Faktom je, že so všetkou vážnosťou by sme si mali dokázať uctiť Banskobystričana, ktorého si viac cenia v Číne, ako u nás doma. Napokon okrem kultúry to súvisí aj s cestovným ruchom…

Architekt Ladislav Hudec (8.1.1893 – 26.10.1958)

Narodil sa v roku 1893 v Banskej Bystrici. Študoval na technike v Budapešti a ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády sa počas prvej svetovej vojny dostal do ruského zajatia. Ocitol sa na Sibíri, odkiaľ v roku 1916 spolu s bratom Gejzom ušli do Číny.

Do Šanghaja prišiel až po dvoch rokoch strastiplného putovania. O osude jeho brata nevieme nič. Od roku 1920 začal Ladislav Hudec pracovať v ateliéri amerického architekta R. A. Curryho. Spolu navrhli American Club a MC Tyeire School. V Ázii je Hudec známy pod menom La-s´-sluo Wu-ta-kche. Hovorí sa o ňom ako o mužovi, ktorý zmenil tvár Šanghaja.

Svoje najdôležitejšie diela navrhol Hudec neskôr vo vlastnom ateliéri, ktorý založil v roku 1925. Hudec je autorom viacerých kostolov, univerzity, bánk, klubov a ďalších skvelých stavieb. Je to predovšetkým 22-poschodový Park Hotel spojený s bankou z roku 1934. Bola to nielen prvá výšková stavba v Šanghaji, ale dlhé roky bola najvyššou budovou mimo Severnej Ameriky.

Táto jedinečná budova bola postavená v štýle Art-Deco a očarila mnohých ľudí. Na jej poslednom poschodí navrhol Hudec nočný bar s otváracou strechou. Hotel sa stal symbolom západnej moderny v Číne, symbolom myšlienkovej výmeny, symbolom „Paríža východu”. Táto architektúra je dnes zapísaná medzi dôležitými pamätihodnosťami Šanghaja.

Ladislav Hudec zomrel v roku 1958 v Berkeley. Z Ameriky bolo jeho telo podľa vlastného závetu prevezené na Slovensko v roku 1970 a pochovaný je na Evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.