NKP môže byť aj Skuteckého zanedbaná záhrada

SPRÁVY
5 /

Iba nedávno sme vás informovali o zdevastovanej národnej kultúrnej pamiatke (NKP) Kaplnke sv. Jána Nepomuckého na železničnej stanici Banská Bystrica-mesto. Pamiatkári chcú najnovšie vyhlásiť novú NKP, ktorou má byť zanedbaná záhrada za vilou Dominika Skuteckého na Hornej ulici.

zahrada1Podľa Banskobystrického Echa Pamiatkový úrad SR vydal rozhodnutie o rozšírení NKP, ktorou je teraz vila s pamätnou tabuľou významného banskobystrického maliara Dominika Skuteckého., aj o súvisiacu záhradu. Vo vile je teraz Stredoslovenská galéria so stálou expozíciou Dominika Skuteckého. Spolu so týmto objektom patrí do vlastníctva Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) aj časť pozemkov so záhradou. BBSK už v rámci správneho konania vyjadril nesúhlas s rozširovaním NKP o záhradu a voči rozhodnutiu pamiatkárov sa v zákonnej lehote odvolá.

BBSK sa bráni tým, že chce záhradu pri galérii využívať na kultúrne účely. Tá zhodou okolností z druhej strany susedí s vilou Dominika, v ktorej sídli banskobystrické Bábkové divadlo na Rázcestí. Bábkari chceli vlani využiť zanedbanú záhradu na postavenie dočasného šapitó pre letné divadelné predstavenia pre deti, ale pamiatkári im to neumožnili. Miesto poskytovania kultúry pre Banskobystričanov tu zostal „zelený skanzen“.

[poll id=“55″]

Tomuto problému sme sa vtedy venovali aj na našom portáli. Pripadalo nám trochu zvláštne, že nikomu dovtedy nevadila značne zanedbaná záhrada s nekosenou zeleňou a ovocnými stromami, ktoré už roky pýtali buď po strihu alebo rovno odpílení. Bábkari boli ochotní sa o túto „bohom zabudnutú“ záhradu starať aj po odstránení šapitó, ale neuspeli.

Pamiatkári dôvodia tým, že mala byť preukázaná pamiatková hodnota záhrady, čím sa splnili podmienky na zmenu vyhlásenia NKP vo verejnom záujme. Faktom je, že záhradu založili ešte koncom 19.storočia pri vile, ktorú dal postaviť jej majiteľ Dominik Skutecký. Kým vila zostala v pomerne dobrom stave, o záhradu sa roky nikto poriadne nestará. Všimlo si to až občianske združenie Slatinka, keď majiteľ záhrady žiadal o výrub niektorých zanedbaných ovocných stromov aj kvôli zamýšľanému kultúrnemu využitiu tohto priestoru.

zahrada5Aktivisti vraj zozbierali množstvo dokumentácie, ktorá má dokazovať dôležitosť sprievodnej zelene okolo vily založenej pred viac ako sto rokmi. Tá si podľa nich vyžaduje pamiatkovú ochranu a starostlivosť. Záhrada bola pre Dominika Skuteckého a jeho dcéru Karolu s vnukom Petrom Karvašom zdrojom inšpirácie pri ich tvorbe. Žiaľ na to dnes môžeme už iba spomínať.

Bez ohľadu na to, ako dopadne tento takpovediac spor medzi Pamiatkový úradom SR a BBSK o vyhlásenie záhrady za národnú kultúrnu pamiatku, na celej veci zaráža niečo iné. S akou ľahkosťou sa vyhlasuje na Slovensku jedna kultúrna pamiatka za druhou, rozširujú sa zóny pamiatkovo chránených území, ibaže o tieto národné kultúrno-historické hodnoty sa potom nemá kto starať a doslova nám miznú pred očami. Nemalo by byť súčasťou vyhlásenia NKP aj uvedenie spôsobu nakladania s novou pamiatkou vrátane zabezpečenia financovania jej obnovy? Zdá sa, že platné zákony v súvislosti s ochranou nášho kultúrneho dedičstva sú bezzubé.

Pri všetkej úcte k pamiatkárom, takéto postupy s vyhlasovaním nových NKP niekedy zaváňajú formalizmom, aby mali úradníci čo robiť a boli tak dôležití. Čo bude napríklad s desiatkami existujúcich bystrických NKP, ako je napríklad spomínaná Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, kaštieľ Radvanských či ďalšie, z ktorých sa postupom času stávajú chránené ruiny? Načo má byť potom novou pamiatkou záhrada, o ktorú sa môžu starať a využívať ju na kultúru banskobystrickí umelci aj s BBSK?

Bolo by zaujímavé vedieť, čo by dnes na to povedal Dominik Skutecký, ktorý sa na nás díva odkiaľsi zhora. Tie stromy s burinou a vysokou trávou okolo jeho vily dnes, okrem združenia Slatinka a Pamiatkového úradu SR, nie sú inšpiráciou pre žiadneho umelca (ani národného).

Konečné slovo v tomto štáte má však stále úradník. Ibaže čo bude potom s novou pamiatkou a chráneným územím nikoho? Opäť „poriešime“, ako pred novembrom 1989? A čo na to vy, Banskobystričania, ste spokojní s takýmto riešením?

Zdroj: Bystricoviny.sk; Echo