Nezávislá organizácia Transparency International Slovensko (TIS) vlani vyhodnotila mesto Banská Bystrica ako druhé najtransparentnejšie na Slovensku za rok 2009. Za Šaľou a pred Martinom. Teraz robí TIS pre mesto pod Urpínom antikorupčný projekt, ako ho predtým vypracovala pre Martin, Prievidzu a Žiar nad Hronom.

V rámci Programu cezhraničnej maďarsko-slovenskej spolupráce ide o posilnenie transparentného riadenia a rozhodovania v miestnych samosprávach z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Prvou časťou projektu je práve ukončený hĺbkový audit 17 kľúčových politík mesta, ktorý by mal diagnostikovať súčasný stav v miestnej samospráve, od spôsobov nakladania s mestským majetkom, cez personálnu prácu úradu až po informovanie občanov o správe vecí verejných v meste.

Súdiac podľa predbežných výsledkov auditu, ktoré sa nám podarilo získať, mesto Banská Bystrica pri analýze 17 vybraných politík vyzerá z hľadiska nastavenia protikorupčných opatrení na slovenské pomery štandardne až nadštandardne. Niektoré pravidlá je treba precizovať a zvýšiť informovanosť občanov. V ďalších fázach projektu sa bude navrhovať konkrétne rozšírenie antikorupčných pravidiel, so snahou ich na jeseň implementovať do organizačnej schémy mesta.

Zdá sa, že TIS neobjavila nič také, čo by znamenalo nejaký zásadný obrat v systéme nekorupčného fungovania banskobystrickej samosprávy. To sa napokon dalo čakať, keď rok predtým vyšlo z hodnotenia TIS naše mesto ako druhé najotvorenejšie na Slovensku. Otázka by teda mohla znieť i tak, prečo sa tento projekt robí práve v Banskej Bystrici a nie tam, kde majú s transparentnosťou väčšie problémy. Keďže sa to financuje z iných, ako rozpočtových zdrojov mesta, tak by nás to možno ani nemuselo zaujímať.

Napriek tomu je zaujímavé, že jedným zo spoluautorov projektu TIS je poslanec banskobystrického mestského zastupiteľstva Vladimír Pirošík (BBA). Z hľadiska princípov transparentného konania by z jeho pozície mohlo ísť o etický konflikt záujmov, keďže v niektorých skúmaných politikách mesta môže byť zaujatý a jeho posudky s navrhovanými protikorupčnými opatreniami tak nemusia byť objektívne.

Zaujímavo zneli aj úvodné slová riaditeľa TIS Gabriela Šípoša pri podpise zmluvy s mestom: „Projekt vypracovania protikorupčnej stratégie pozostáva z troch fáz. Použijúc medicínsku terminológiu jednotlivé fázy projektu možno označiť ako stanovenie diagnózy (rozsahu priestoru pre korupciu), naordinovanie liekov (protikorupčných opatrení) a pomoc pri samotnej liečbe (zavádzaní protikorupčných opatrení).“

Ibaže čo si má občan myslieť o praktických krokoch vedenia mesta, keď práce na projekte sú ešte len na začiatku a na mestskom úrade dejú zvláštne výberové konania bez zverejnenia jasných podmienok, ktoré visia na mestskom webe prakticky iba cez víkend. Nehovoriac o ignorovaní inštitútu výberového konania na najvyšších úradníckych miestach, napríklad na poste prednostu MsÚ či vedúcej kancelárie primátora. Medzi protikorupčné opatrenia určite nepatrí ani súčasné podnikanie oboch priamo dosadených úradníkov vo viacerých súkromných firmách, z ktorých jedna má dokonca zmluvu s mestom.

Alebo navrhované rušenie samostatného útvaru hlavného architekta mesta a snaha o jeho začlenenie pod mestský úrad, hoci v Martine TIS navrhla samostatného hlavného architekta s vlastným útvarom ako jedno z protikorupčných opatrení mesta. Je čudné, keď organizačná štruktúra mestského úradu sa mení skôr, ako ju ideálne narysuje projekt TIS.

Za všetko hovoria úprimné slová prednostu Miroslava Rybára, ktoré vyslovil v súvislosti s uskutočňovanými zmenami na mestskom úrade: „K 1. júnu musíme vytvoriť nové pozície, ktoré zanalyzujú chod úradu a my už vieme, čo zistia. Že niektoré oddelenia sú zbytočné a spojí sa to do väčších celkov. Vyhovuje mi mať okolo seba úzky okruh ľudí, s ktorými si povieme a pochopíme základnú filozofiu a oni potom tú informáciu dokážu implementovať medzi všetkých zamestnancov.“ To priam odzbrojuje.

Človeku sa na jazyk nevdojak tlačí provokačná otázka: „Ide Transparency International Slovensko a mestu Banská Bystrica o to isté?“