Pred 10 mesiacmi nastupoval do funkcie nového banskobystrického primátora bývalý učiteľ a hovorca štátnych lesov Peter Gogola. Na mestský úrad (MsÚ) si priviedol svojho prednostu, ktorým sa stal sponzor jeho volebnej kampane a podnikateľ Miroslav Rybár. Banská Bystrica sa podľa nového vedenia mesta mala premeniť na otvorené a transparentné mesto.

Keď nezávislá organizácia Transparency International Slovensko (TIS) začala robiť pre našu mestskú samosprávu grantový projekt „Audit a príprava vybraných protikorupčných opatrení v meste Banská Bystrica“ zdalo sa, že plnenie predvolebných sľubov bude mať aj nejaký exaktný základ. Prax to však paradoxne nepotvrdila.

Nielen Banskobystričania boli v lete nepríjemne prekvapení z výsledkov hodnotenia TIS o zverejňovaní zmlúv a otvorenosti 100 sledovaných mestských samospráv. Kým za bývalého primátora Ivana Saktora bola Banská Bystrica komplexne vyhodnotená ako druhé najtransparentnejšie mesto na Slovensku za Šaľou a pred Martinom, za primátora Petra Gogolu kleslo naše mesto v užšom hodnotení na predposledné miesto.

Ani to však nezatriaslo sebavedomím prednostu MsÚ Rybára, ktorý sa pred voľbami pasoval do pozície „bystrického supermana.“ Na novinársku otázku, ako bude vyzerať nová organizačná štruktúra MsÚ, odpovedal: „Súčasná štruktúra úradu nie je podľa mojich predstáv. Ako podnikateľ som zvyknutý na iný štýl riadenia, ktorý chcem uplatňovať aj na mestskom úrade.“ A tak sa aj stalo. Na doplňujúcu otázku, či pri organizačných zmenách na MsÚ sa využijú aj odborné personálno-ekonomické audity vypracované v minulom roku, prednosta Rybár dodal: „S ich praktickým využitím nepočítam. Tu ich nikto nedokáže analyzovať, takže zostanú v šuplíku.„

Napriek predvolebným sľubom, že všetky vedúce miesta na úrade sa budú obsadzovať transparentne výberovými konaniami, už prvé nástupy nových úradníkov na funkcie prednostu a vedúcej kancelárie primátora sa udiali bez nich. A keď sa neskôr vedenie mesta rozhodlo zverejniť výberové konania na niektoré vedúce miesta MsÚ, udialo sa to nenápadným oznamom na jednej z podsekcií mestskej internetovej stránky tesne pred víkendom iba na pár dní, až si to všimla aj TIS.

Azda iba náhodou výberové konania zväčša vyhrávajú ľudia pochádzajúci z prostredia politických strán, ktoré podporovali primátor po voľbách. Na verejnú kritiku takýchto zvláštnych praktík primátor Peter Gogola odpovedal svojsky: „Toto je transparentnosť live.“

Čakanie na novú organizačnú štruktúru skončilo koncom leta. V septembri ju mohli vidieť aj poslanci mestského zastupiteľstva. Poslanec Ján Chladný takto interpeloval prednostu Rybára: „Od pána prednostu chcem, aby mi dal informáciu o počte zamestnancov MsÚ k 1.1.2011 v riadnom pracovnom pomere a na dohodu, tak isto k 1.9.2011. Myslím si, že počet pracovníkov sa navŕšil.„

To si nemyslí len on, ale aj mnohí skúsení mestskí úradníci, ktorí už prežili niekoľko organizačných zmien za rôznych primátorov a prednostov. Dnes to na úrade vyzerá tak, že narástol počet vedúcich rôznych odborov a oddelení, ale pomaly akoby nemal kto robiť každodennú úradnícku prácu pre občanov.

Prednosta Rybár zaviedol viacstupňové riadenie cez troch nových námestníkov. Tak si to napokon od začiatku predstavoval: „Vyhovuje mi mať okolo seba úzky okruh ľudí, s ktorými si povieme a pochopíme základnú filozofiu a oni potom tú informáciu dokážu implementovať medzi všetkých zamestnancov.“ Možno má potom prednosta viac času na svoje súkromné podnikanie, keďže je súčasne aj konateľom v troch firmách.

Pre nezaujatého pozorovateľa je trochu čudné, že v novej organizačnej štruktúre námestníčka pre služby je súčasne aj vedúcou odboru sociálnych vecí. V praxi to znamená, že materiál pripravený pracovníkmi sociálneho odboru ide na posúdenie vedúcej a potom námestníčke, teda dvakrát ho schvaľuje rovnaká osoba. Možno je to iba výnimka, ale tá zvykne potvrdzovať pravidlo.

Niektorí odborníci na samosprávu majú pochybnosti o logike a funkčnosti novej organizačnej štruktúry mesta. Nehovoriac o radových úradníkoch, ktorí nad mnohými novinkami na MsÚ iba nechápavo krútia hlavami. K zlepšeniu ich úradníckej práce to zrejme veľmi neprispieva, ale šéfom táto situácia vyhovuje. Viacstupňové riadenie totiž prináša takpovediac duplicitné operácie, pri ktorých sa niekto môže tváriť dôležito, ale iní to musia všetko odpracovať.

A na záver už iba perličku. Bude iste zaujímavé čítať záverečnú správu z grantového projektu TIS, ktorá by mala byť onedlho zverejnená. Výsledkom takmer ročnej práce odborníkov budú návrhy protikorupčných opatrení v 17 podrobne sledovaných politikách banskobystrickej samosprávy, ktoré by sa mali premietnuť do organizácie práce na úrade. Ibaže načo to celé bolo, keď prednosta MsÚ s požehnaním primátora už dávno zaviedli do praxe svoju vlastnú organizačnú štruktúru, aj bez záverov TIS.

Hlavne že všetko v meste sa deje „transparentne“ a málokomu to vadí, ak si to vôbec všimne niekto z médií. Trochu to pripomína dianie okolo dnes už bývalej koaličnej vlády SR…