Kto sa zúčastnil v stredu 22.júna verejného prerokovania zmien a doplnkov územného plánu aglomerácie mesta Banská Bystrica v časti Pamätník SNP-múzeum zbraní a deň predtým bol na mestskom zastupiteľstve, musel sa cítiť ako v inom svete.

Kým deň predtým mestskí poslanci bojovali proti diskriminačným rozhodnutiam slovenskej vlády v oblasti dopravy, daňového riaditeľstva a zdravotníctva, primátor predkladal svoju víziu rozvoja mesta ako významného centra cestovného ruchu a všetci deklarovali záujem o prílev nových investícií a pracovných príležitostí, v zasadacej miestnosti mestského úrad deň potom vládla úplne iná atmosféra. Ako dva svety v jednej budove.

K prerokovaniu zmeny územného plánu, ktorého zadanie vlani na popud Múzea SNP schválilo mestské zastupiteľstvo, prišli zväčša zástupcovia aktívnych dôchodcov, ktorí sú známi z protestných akcií proti novej výstavbe v meste. S nimi prišli aj ich mladší sympatizanti z poslaneckých lavíc a z ochranárskeho združenia Slatinka.

Hoci predmetom prerokovania bola nová funkčná náplň priestoru pred Pamätníkom SNP smerom ku Kapitulskej, prítomných aktivistov zaujímali konkrétne objekty a zeleň, ktoré v mierke 1:10.000 boli viditeľné iba farebné fliačky na ploche 2×2 cm. O konkrétnych objektoch sa bude rozhodovať až v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie.

Nesúhlasia so zámerom Múzea SNP premiestniť externé exponáty tankov a diel z II.svetovej vojny do nových výstavných priestorov pod zem. Tie budú slúžiť aj ako podzemné garáže pre návštevníkov múzea a plánovaného hotela v predpolí Pamätníka SNP, do ktorých bude vstup od prístupovej cesty pod hradbami pri Sociálnej poisťovni. Na mieste súčasných zbraňových exponátov vzniknú zelené zatrávnené plochy s oddychovými zónami, fontánami a sedením. Súčasťou riešenia bude aj priesečná križovatka Kapitulská-Švantnerova.

Podľa aktivistov tanky nepatria pod zem, bude to drahé a stratí sa vzrastlá zeleň. Týmto riešením sa vraj vytvára zásterka pre vybudovanie hotela, proti ktorému už protestovali tisícky občanov. Zaznel aj návrh, aby o takýchto projektoch rozhodovalo referendum.

Zvláštne, že týchto Banskobystričanov vyrušuje v meste takpovediac každé padnuté stebielko zelenej trávy či konár stromu. Priam do vytrženia ich privádza správa o novom investorovi či developerovi, ktorý chce v tomto meste niečo postaviť. Napokon každý má právo na svoj názor. Títo ľudia možno ani nevedia, že im v ich meste rušia jedinú geriatriu, že tu skončí rýchlostná cesta z Bratislavy a mesto sa nenapojí na diaľnicu do Košíc, že odsťahovaním Daňového riaditeľstva, možno aj so Slovenskou poštou, prídu stovky Bystričanov o prácu a mesto o kredit. A keď aj, oni sú predsa zapálení kvôli niečomu inému…

Práve v týchto dňoch v Prahe pláva na plti po Vltave ružový tank „Osloboditeľ“ (kedysi národná pamiatka). Kontroverzný výtvarník David Černý ho premaľoval pred 18 rokmi ako vyjadrenie protestu proti sovietskej okupácii Československa v auguste 1968 a na tank prirobil vztýčený ružový prostredník. Väčšina Čechov to berie s pochopením a ružový tank vnímajú ako jasný symbol niečoho zlého, čo poznačilo ich (našu) históriu.

Zdá sa, že v Banskej Bystrici žijú dosť konzervatívni ľudia minulosti, pre ktorých zbrane z vojny nepredstavujú symbol násilia, ale niečo obzvlášť úctyhodné, hodné mimoriadnej ochrany, čo by sa skrytím pod zem narušilo. Ale možno je to iba zdanie, keďže títo nespokojní občania sú zvyknutí hlasno kričať do médií a väčšina mlčí…