Vynútený odchod dnes už bývalého primára psychiatrického oddelenia Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici MUDr. Ludvíka Nábělka, PhD. stále vyvoláva značnú pozornosť verejnosti a stavia pred nás ďalšie nepríjemné otázky.

Po dohode vedenia Rooseveltky s najväčšou zdravotnou poisťovňou VšZP sa od 1.júla 2011 redukuje lôžková kapacita psychiatrie v starej nemocnici na polovicu a celé oddelenie sa má presťahovať do novej nemocnice na 8.poschodie po zrušenej geriatrii. Tak rozhodlo vedenie Rooseveltky, riaditeľ MUDr. Michal Bucek a jeho námestník MUDr. Juraj Šváč.

Otvorené vyjadrenia odstupujúceho primára MUDr. Nábělka, ktorý na protest s pomermi v slovenskom zdravotníctve a v Rooseveltke končí so svojou zdravotníckou kariérou, s následným mediálnym tlakom na chvíľu zabrzdili sťahovanie psychiatrického oddelenia.

MUDr. Nábělek považuje za zvláštna súhru, keď spolu s redukovaním lôžok v Rooseveltke zanikla psychiatria vo Zvolene i v Brezne. Ak bystrická psychiatria bola v skutočnosti vyťažená nad 70 percent a nie podľa VšZP na 47 percent, ale teraz príde na akútnom oddelení o 30 lôžok, kde sa budú liečiť všetci psychiatrickí pacienti? Pritom v našom regióne ich neustále pribúda.

Bude to potom tak, že z akútneho psychiatrického oddelenie pôjde pacient bez doliečenia domov. Vynechá sa dôležitá súčasť liečby, počas ktorej sa psychiatrický pacient naučil žiť so svojou chorobou. Títo ľudia môžu potom inak vnímať realitu, z čoho budú plynúť nepríjemné dôsledky pre nich samotných, ale aj ich okolie.

V banskobystrickom Rádiu Lumen sa MUDr. Nábělek vyjadril k tomuto problému ešte otvorenejšie: „Jednalo sa tak, aby sa o niečo prišlo. Ak Bucek so Šváčom dobre vedeli, že VšZP operuje so skreslenými číslami, tak čo človeka napadne? Že obmedzenie psychiatrických lôžok im vyhovovalo. To bola jediná možnosť, ako dostať psychiatriu z tej historickej budovy v starej nemocnici do iných priestorov v novej nemocnici. Lebo bez redukcie lôžok by sme sa tam nezmestili. Čiže tu „ruka ruku umyla“. Poisťovňa im odobrila vykašľať sa na psychiatrických pacientov a oni tak mohli uvoľniť budovu v starej nemocnici.„

Ďalej pokračoval: „Skutočnosť, že sa vedenie Rooseveltky z akýchkoľvek dôvodov, ale na základe falošných čísel vedome podieľalo na machináciách vedúcich k likvidácii psychiatrickej starostlivosti v regióne, je z etického hľadiska škandál. Z hľadiska dôsledkov na zdravie a životy obyvateľov Slovenska zločin. Obaja by mali okamžite odstúpiť zo svojich funkcií.“

Z rozhlasu tento známy lekár adresoval vedeniu Rooseveltky nasledovnú výzvu: „Mišo Bucek aj Ďuro Šváč, chlapci z lekárskych rodín s detskou izbou, čo ste to porobili? Čo vám ešte chýbalo, čo by ste ešte chceli, keď ste nedokázali sklopiť zrak ani pred biedou a utrpením tých najzraniteľnejších a najbezbrannejších, ale spupne ste siahli na ich osudy.

Diskvalifikovali ste sa profesionálne, keď ste sa ako vedenie nezastali svojho ohrozeného pracoviska, hoci ste sa mohli a mali. Diskvalifikovali ste sa aj ľudsky. Neostáva vám nič iné, len odísť a nechať nás žiť.“

Sú to vážne slová človeka, ktorý zasvätil lekárskemu povolaniu pri liečení psychiatrických pacientov celý život a pomohol mnohým ľuďom. Zoberie ich niekto z kompetentných v tomto štáte a meste konečne vážne? Čas beží…