Hospodárenie mesta Banská Bystrica za prvých sedem mesiacov tohto roka je ziskové. Podľa vedenia mestskej samosprávy evidujú k 1.augustu zisk vo výške 958.141 eur.

Primátor Peter Gogola to pripisuje dôslednému sledovaniu plnenia rozpočtu a šetreniu nákladov na úrade i voči dodávateľom. Samospráva platí len za to, čo je pre chod mesta nevyhnutné, rozvažuje sa každá nová investícia. „Lepšie sa nám darí gazdovať. Prebytok je najmä výsledkom medziročného zlepšenia platieb podielových daní od štátu, ale aj našou obozretnosťou pri uplatňovaní kapitálových výdavkov,“ povedal primátor.

Priebežný prebytok hospodárenia chce primátor mesta využiť na realizáciu projektu elektronizácie služieb samosprávy, vďaka čomu by občania mohli platiť dane a poplatky prostredníctvom internetu. Táto vec by mala mesto posunúť na vyššiu úroveň.

Trochu iný pohľad na pozitívne výsledky hospodárenia mesta za prvých sedem majú opoziční poslanci mestského zastupiteľstva. Predseda finančnej komisie Tomáš Novanský (Smer-SD) si myslí, že je to dôkaz toho, ako mesto v minulosti reagovalo na ekonomickú krízu, nezadlžilo sa a vďaka prijatým úsporným opatreniam, vrátane investícií z mimorozpočtových zdrojov, pripravilo pre nové vedenie dobrú východiskovú pozíciu.

To sa týka aj pripravených projektov, ktoré sa teraz realizujú. Ide najmä o prvý mestský PPP projekt komplexnej rekonštrukcie ciest a chodníkov na území Banskej Bystrice. „Nie je tu žiadna prázdna špajza, ani zadlžené mesto, ako sa o tom hovorilo pred komunálnymi voľbami,“ povedal Novanský. Opoziční poslanci majú trochu inú predstavu o využití hospodárskeho prebytku, ktorý by najradšej investovali do jednotlivých mestských častí a na sídliská. O tom budú ešte diskutovať s primátorom a spoločne hľadať určitý konsenzus.

Faktom je, že za minulý rok skončilo hospodárenie mesta v polmiliónovej strate, ktorej predchádzalo náročné vyrovnávanie sa s negatívnymi dopadmi hospodárskej krízy a nízkym príjmom z podielových daní od štátu, vrátane stále klesajúcich kapitálových príjmov z predaja majetku. Napriek tomu sa mestu a mestským firmám podarilo uskutočniť niekoľko dôležitých investícií, ako bola doprava s výstavbou nových mostov, komplexná rekonštrukcia krytej plavárne a historickej Radnice, alebo modernizácia vozového parku MHD. Podľa nezávislých analytikov mala za rok 2010 Banská Bystrica najmenšiu mieru zadlženia spomedzi krajských miest, čo sa darí držať aj novému vedeniu. Aj za cenu toho, že sa počas tohto volebného obdobia zatiaľ nepripravujú žiadne významnejšie investičné projekty.

Primátor Peter Gogola chce priebežný hospodársky prebytok v prvom rade využiť na elektronizáciu samosprávnych služieb. Nie je to tak dávno, čo sa poslanec Andrej Refka (Smer-SD) snažil tlačiť na vedenie mesta, aby sa vložilo do získania 3 miliónov eur z ministerstva financií na schválený europrojekt „Elektronizácia služieb mesta Banská Bystrica„, ktoré od mája 2010 zostali zamrznuté v Bratislave.

Prednosta MsÚ Miroslav Rybár, ktorý si dnes pochvaľuje prístup vedenia mesta k verejným financiám ako k svojim, vtedy vyslovil tieto pamätné slová: „Pán poslanec, nebudeme tu snívať o stomiliónových projektoch. Ja nebudem míňať svoj drahocenný čas na fantazmagorické projekty. Ak chcete elektronizovať, treba sa doma chytiť rozvodnej skrine.„

Možno sa odvtedy zmenili podmienky. Pokiaľ mesto konečne získa už vybavené eurofondy od ministerstva financií a prebytok svojho hospodárenia sčasti použije na kofinancovanie projektu informatizácie, tak to bude užitočná investícia.

Počkajme si však na diskusiu k hospodáreniu mesta v mestskom zastupiteľstve, ktoré po prázdninách začína opäť rokovať v utorok 20.septembra.