Široko medializovaná téma údajného nevýhodného predaja akcií Privatbanky má rozuzlenie. Konaním štatutárneho orgánu Mesta Banská Bystrica nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ani žiadneho iného trestného činu, konštatuje sa o.i. v uznesení, ktoré Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, úrad justičnej a kriminálnej polície adresoval mestu Banská Bystrica vo veci nevýhodného predaja akcií Privatbanky.

„Vnímam to ako jasnú odpoveď na tvrdenia tých, ktorí nám vyčítajú nehospodárne nakladanie s majetkom mesta. Od začiatku sme deklarovali, že akcie boli predané v zmysle zákona správne a dnes máme na stole stanovisko orgánov, ktoré správnosť našich krokov potvrdzujú“, konštatoval na utorkovom brífingu primátor mesta Ivan Saktor.

Pripomeňme, že na jeseň minulého roka uskutočnil Najvyšší kontrolný úrad SR hĺbkovú kontrolu v hospodárení mesta Banská Bystrica. Vo svojej správe na jednej strane uviedol množstvo pochybení mesta pri nesprávne zaúčtovaných položkách v účtovníctve a legislatívno-operačných postupoch, ktoré mesto následne odstránilo. NKÚ však nezistil výraznejšie nedostatky pri hospodárení s prostriedkami EÚ ani štátneho rozpočtu, v poriadku boli kontrolované prevody vlastníctva a prenájmy mestského majetku, rovnako aj verejné obstarávanie či evidencia pohľadávok a záväzkov.

Najzávažnejším zistením mal byť údajne nevýhodný predaj cenných papierov, ktorý mal Mesto Banská Bystrica pripraviť o 566 tisíc €, čo bol rozdiel medzi ich nominálnou a predajnou cenou v danom čase. Na základe výsledkov kontroly poslanci MsZ zaviazali na popud Banskobystrickej alternatívy (BBA) hlavného kontrolóra mesta, aby podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Mesto dodnes rieši neslávne dedičstvo z minulosti, ktorým sú rôzne nevýhodné zmluvné záväzky samosprávy voči obchodným partnerom, končiace často na súde. Finančná operácia predaja akcií Privatbanky (predtým Banky Slovakia) sa udiala v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva ešte z roku 2001 a následne uzatvorených opčných zmlúv. Podľa nich mal predkupné právo na minoritné akcie tejto banky jej majoritný akcionár v súlade s podmienkami FNM SR.

Tým sa stala po prevode akcií Banky Slovakia akcionára Meinl Bank spoločnosť Penta Investmens Limited, ktorej mesto po porade s burzovými maklérmi a vyhodnotení aktuálnej situácie na finančných trhoch prepadajúcich sa v dôsledku globálnej krízy, predalo zbytkových 52.200 akcií Privatbanky za vtedy najoptimálnejšiu cenu na trhu. Tá by bola pri ich neskoršom predaji ešte nižšia. Rozdiel oproti nominálnej hodnote akcií pri ich aktuálnom predaji konštatovali aj auditor s hlavným kontrolórom mesta vo svojich správach k záverečnému účtu mesta za rok 2008, ktorý napokon schválilo mestské zastupiteľstvo v júni 2009.

KR PZ v Banskej Bystrici, Úrad justičnej a kriminálnej polície konštatuje, že štatutárny orgán Mesta Banská Bystrica svojím konaním neporušil ani žiadnu inú povinnosť ustanovenú mu všeobecne záväzným právnym predpisom, uloženú mu právoplatným rozhodnutím súdu alebo povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.

Primátor mesta Ivan Saktor pri tejto príležitosti podotkol, že zo strany opozície a najmä poslaneckého klubu BBA to považuje aj za isté politikum. Podobne ako spomínaný predaj cenných papierov sa po ich verbálnych útokoch medializovali i hromadné predaje či zámeny mestského majetku schválené MsZ v  decembri 2007. Poslanci BBA vtedy hrozili trestnými oznámeniami a podaním na komisiu EÚ, ale nič sa neudialo. Právne analýzy ukázali, že všetko bolo v súlade so zákonom i Zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom mesta.

V demokratickom systéme je prirodzené, že úlohou opozície je kritika. Polícia však v tomto prípade skonštatovala, že k porušeniu zákona nedošlo.

Podľa primátora na jednej strane poslanci BBA často volajú po transparentných verejných súťažiach na predaj majetku, ktoré by mali odbúrať korupciu, ale keď ich mesto robí, tak vysúťaženú cenu následne navyšujú v mestskom zastupiteľstve, čím porušujú Obchodný zákonník. Preto bol napríklad nútený nepodpísať uznesenie MsZ č. 842 z 29.júna 2010 v súvislosti s dodatočným navýšením ceny z obchodnej verejnej súťaže na dvojnásobok po návrhu poslancov Katreniaka a Pirošíka, ktorý prešiel väčšinou hlasov zastupiteľstva (o tomto zvláštnom prípade predaja mestského pozemku na Hronskom predmestí 12 sme vás ako jediní podrobne informovali).

Dôsledkom takýchto politicky motivovaných krokov opozície, ktoré majú veľkú mediálnu publicitu a mesto pod Urpínom získava negatívne nálepky, je fakt, že v čase hospodárskej krízy sa kapitálové príjmy z predaja mestského majetku sa za 1.polrok 2010 plnia na pár percent. Popri výpadku podielových daní je to ďalšia strata v príjmovej časti mestského rozpočtu, za čo budú tí istí poslanci viniť primátora mesta. Najhoršie na tom je, že kým sa exaktne preukáže, že Mesto v kritizovanej veci konalo správne a v súlade so zákonom, ubehne niekoľko dlhých mesiacov, počas ktorých sa v médiách skloňuje Banská Bystrica ako netransparentné mesto.