V decembri 2011 mestské zastupiteľstvo, okrem rozpočtu na rok 2012, schválilo aj vstup menšinový vstup mesta do súkromnej eseročky VISIT BB s 30-percentným vkladom vo výške 2 143 eur na rozhýbanie cestového ruchu. Najnovšie chce mesto vložiť 100 tisíc eur do novej oblastnej organizácie cestovného ruchu.

Na utorkovej mestskej rade primátor mesta Peter Gogola vysvetľoval poslancom dôvody presunu stotisícovej čiastky ako dotácie v navrhovanej prvej zmene schváleného rozpočtu mesta do novej organizácie: „Dohodli sme sa s primátormi Zvolena a Sliača, že našou prioritou je získať dotáciu od štátu, ktorú môžeme žiadať až do výšky 90% vlani vybranej dane z ubytovania.“ Mimochodom práve táto daň sa v Banskej Bystrici pre tento rok rapídne zvýšila.

Účelom zloženia novej organizácie cestovného ruchu samospráv vo Zvolenskej kotline vraj nie je ambícia priamo podporovať turizmus v tomto priestore, ale možnosť čerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Celkové príspevky troch miest majú byť vo výške 126 tisíc eur, z čoho najviac vloží Banská Bystrica. Do výšky vkladu potom môže každý z členov organizácie požadovať štátne prostriedky.

Bližšie informácie o spôsobe získania a použitia štátnych prostriedkov zatiaľ nie sú známe. „Medzi primátormi platí dohoda, že si ponechávame právo rozhodovať o smerovaní týchto prostriedkov,“ vysvetľuje banskobystrický primátor Gogola. Tie majú byť použité na pôvodný účel schválený v rozpočte mesta.

Stotisícovú dotáciu musí v rámci navrhovanej zmeny rozpočtu schváliť mestské zastupiteľstvo, ktoré sa zíde 14.februára. Napriek tomu, že cestovný ruch je strategickým smerovaním mesta v tomto roku a v rozpočte sa vyčlenilo na túto oblasť takmer pol milióna eur, prvé konkrétne kroky vedenia mesta k naplneniu tohto cieľa stoja za krátke zamyslenie.

Pri schvaľovaní vstupu mesta do eseročky VISIT BB, v ktorej má mesto iba minoritný podiel, vysvetľoval účelnosť tohto riešenia konateľ spoločnosti a poradca primátora Roman Neradný tým, že väčšinovo súkromná agentúra nepodlieha povinnosti verejných obstarávaní a preto môže pracovať pohotovo: „Hlavnou úlohou tejto spoločnosti bude sieťovanie podnikateľov a rôznych inštitúcií, aby sme ich dokázali spojiť na jednom cieli, ktorý mesto síce má, ale v praxi to tak celkom nefunguje.” VISIT BB s.r.o. okrem vytvorenia súkromno-verejného partnerstva na podporu priorít mesta v oblasti cestovného ruchu má vytvoriť novú značku (vizuál) mesta a má sa podieľať na spoluorganizovaní ťažiskových a tradičných podujatí mesta.

Prvou veľkou akciou v réžii VISIT BB v tomto roku bola organizácia 3.Charitatívneho mestského plesu Konateľ a poradca Neradný to vyhodnotil takto: „Keby to organizovalo mesto alebo čisto mestská agentúra, tak musí na všetko robiť verejné obstarávanie. Ples má byť 14. januára a kým by sa vypísala a urobila súťaž, asi by sme ten termín prepásli. Ale vzhľadom na to, že mesto ples neplatí, ale bude financovaný zo sponzorských príspevkov, agentúra vie vybrať účinkujúcich, dodávateľov ozvučenia, osvetlenia, výzdoby veľmi promptne.“

Dobročinný výťažok z plesovej tomboly pre Detskú fakultnú nemocnicu bol napokon vo výške 850 eur. Aj keď organizáciu plesu uhradili sponzori (najmä mestské firmy), pri vstupnom 66 eur bola účasť návštevníkov veľmi slabá a tomu zodpovedal aj výsledok, ktorý bol iba symbolický. Treba dúfať, že ďalšie akcie tejto agentúry súkromno-verejného charakteru budú mať lepšie výstupy aj v týchto zlých časoch, ktoré sa negatívne premietajú do sociálno-ekonomického života Banskobystričanov.

Ale podstatné je niečo iné. Ledva zaschol atrament na podpise primátora k vstupu mesta do súkromnej spoločnosti pre rozvoj cestovného ruchu, už má pribudnúť jeho ďalší podpis na vstupe mesta do novej organizácie s rovnakým účelom. Ešte sme nestihli vyhodnotiť výhodnosť či nehodnosť prvého experimentu a v priebehu pár týždňov sa mesto púšťa do ďalšieho.

Podobne ako v prvom prípade, aj teraz sa operuje účelnosťou a účelovosťou takéhoto konania. Kým pri vstupe do VISIT BB s.r.o. to má byť lepší prístup k financiám na rozvoj cestovného ruchu najmä zo súkromných zdrojov, pri vstupe do združenia troch samospráv sa operuje lepším prístupom k štátnym finančným zdrojom. V oboch prípadoch to má to byť pre mesto výhodné, rýchlejšie a ako inak, aj transparentné. Naozaj?

Nechceme to spochybňovať skôr, ako sa ukážu prvé výsledky, ibaže skúsenosti z nedávnej minulosti a turbulentný vývoj na trhoch (aj v cestovnom ruchu) s nejasným koncom radia k opatrnosti a rozkladaniu rizika na viacero pilierov, na ktorých má stáť ekonomika a ďalší rozvoj mesta. Zoberme si len január. Žiadny mestský ples nemôže nahradiť neúčasť mesta na najvýznamnejšom medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu na Slovensku, ktorú nám bezodplatne ponúkol Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK). Prečo sa to stalo?

Keď už sme pri BBSK, možno by stálo za to pridať sa k regionálnej samospráve a jej marketingovej aktivite pri širokej propagácii novej leteckej linky Sliač-Viedeň-svet, ktorá má obrovský význam pre rozvoj cestovného ruchu v krajskom meste a celom regióne. Rovnako prospešnejšia pre Banskú Bystricu by bola väčšia konkrétna aktivita mesta v už existujúcich clustroch cestovného ruchu v banskobystrickom kraji (napríklad na Horehroní), ako zakladanie nových účelových organizácií.

Nehovoriac o reálnom každodennom zapájaní miestnych podnikateľov do rozvoja cestovného ruchu s efektívnejším využívaním existujúcich značiek „Made in Banská Bystrica“, ktoré majú svoju históriu (napr. Radvanský jarmok). Načo objavovať nasilu niečo nové, čo napokon skončí čistou komerciou a profitom pre pár vyvolených? To hovoria skutoční odborníci na cestovný ruch a nie nejakí marketingoví či reklamní manažéri na jedno použitie, ktorí dokážu urobiť bublinu z čohokoľvek.