Komentár: Lekári píšu Radičovej, ani u nás neustúpia nátlaku

SPRÁVY
2 /

Ako sme avizovali, situácia v Rooseveltovej nemocnici sa po hromadných výpovediach lekárov a poslednej návšteve ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) vyostruje. Svedčí o tom aj otvorený list lekárov adresovaný dosluhujúcej premiérke Ivete Radičovej, ku ktorému sa pripojili aj Banskobystričania.

lekari-v-rooseveltkePodľa predsedu banskobystrických LOZ Jozefa Baláža, ktorý po utorkovej návšteve ministra Uhliarika v Banskej Bystrici vystúpil na brífingu pred Rooseveltovou nemocnicou, lekári sú odhodlaní vo svojom proteste pokračovať. Nezastavia ich v tom ani vyhrážky, ktoré zaznievajú od pána ministra z Bratislavy a riaditeľov štátnych nemocníc.

V Banskej Bystrici sa zišiel otvorený klub predsedov LOZ. Jeho predseda Marián Kollár vyhlásil, že premiérke poslali otvorený list, v ktorom popisujú skutočnú situáciu v slovenskom zdravotníctve a prosia ju o stretnutie. Chcú, aby spoločne konečne začali tento problém nejakým spôsobom riešiť. Tým asi nebude akýsi „krízový plán“ ležiaci kdesi v zásuvke ministra zdravotníctva, ktorý ho utajuje pred verejnosťou podobne, ako to robil v lete so zoznamom nemocníc, v ktorých sa mali rušiť oddelenia a redukovať lôžka, až to napokon odtajnili médiá.

Jozef Baláž pre médiá povedal: „Napriek opätovným snahám ministra zmiasť lekárov tvrdeniami, že mnohí výpovede stiahli, my vieme, že lekári výpovede nesťahujú a nestiahnu. Naopak, ku koncu októbra podávame nové výpovede našich kolegov z rôznych regiónov Slovenska.“ Podľa neho ministerstvo zdravotníctva na lekárov vyvíja nátlak cez riaditeľov nemocníc. Tí chcú, aby lekári stiahli výpovede a používajú pri tom rôzne metódy, ale nejde o dialóg. Sú to nátlakové rozhovory medzi štyrmi očami, očierňovanie lekárov (Prešov), vyhlásenia o plánovanom odvolávaní primárov (Banská Bystrica), zákaz opustenia nemocnice po nočnej službe (Bratislava).

Lekárski odborári na stretnutiach s ministrom opakovane zdôrazňovali zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, dodržiavanie zákonníka práce a navrhovali zvýšiť základný plat lekára na úroveň 1,5 až trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, teda 1150 – 2300 eur. Hrubý nástupný plat lekára v súčasnosti je okolo 600 eur, plat atestovaného lekára s 30-ročnou praxou v nemocnici je na úrovni 1200 eur v hrubom bez služieb.

K stretnutiu s ministrom Uhliarikom v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici sa vyjadril aj MUDr. Pavol Omaník. Bol prekvapený zo slov ministra zdravotníctva v médiách, že vyjadrenia lekárskych odborárov sa nezhodujú s požiadavkami lekárov: „Je to veľmi nešťastné vyjadrenie z úst pána ministra. Lekári, ktorí sa pridali k štrajku v rámci DFNsP v Banskej Bystrici, plne stoja za LOZ. Tým, že sa pridali k tejto akcii, dali LOZ mandát na to, aby vyjednávalo s ministerstvom a s predstaviteľmi tohto štátu, ktorí majú dosah na riešenie situácie v slovenskom zdravotníctve.

Podľa našich informácií z prostredia Rooseveltovej nemocnice, okrem vyjadrení riaditeľa Michala Buceka o podávaní inzerátov na voľné pracovné miesta po lekároch, ktorí nestiahnu výpovede do konca októbra, pokračuje nátlak na dotknutých lekárov aj zo strany riaditeľovho námestníka Juraja Šváča. Ten sa má pred nimi vyjadrovať o rušení nemocničných oddelení a prechode na ambulantnú starostlivosť.

V tejto súvislosti sa nedá pripomenúť situácia z júla tohto roku, keď vedenie nemocnice napriek protestom odbornej verejnosti zrušilo celé geriatrické oddelenie, zredukovalo lôžka na očnom a psychiatrickom oddelení. Tento „baraní“ postup vedenia Rooseveltky doslova vyštval z nemocnice všeobecne uznávaného psychiatra MUDr. Ludvíka Nábělka. Dnes na preplnenom internom oddelení nevedia, čo si počať s pribúdajúcimi geriatrickými pacientmi. Hlavne, že sa redukoval štátnou zdravotnou poisťovňou predpísaný počet nemocničných lôžok a z ľudí sa stali čísla do ekonomických štatistík.

Nevedno, či si minister Uhliarik s vedením Rooseveltovej nemocnice dostatočne uvedomujú vážnosť situácie, čo reálne hrozí pacientom po 30. novembri. Nátlakom na lekárov bez zmysluplného dialógu s nimi dosiahnu presný opak toho, o čo vlastne ide. Rečiam o nahradení skúsených lekárov s potrebnými atestáciami neskúsenými mladými lekármi bez nich, ktorí sa prihlásia na inzeráty, predsa nemôžu veriť ani sami. Zahrávať s lekármi si nedovolila na jar ani česká vláda, ktorá bola nútená pred masovými výpoveďami ustúpiť a dohodnúť sa s lekárskymi odbormi.

Akoby nebrali do úvahy, že v marci 2012 nás čakajú predčasné parlamentné voľby a iba zázrakom by sa mohlo stať, že po nich bude opäť vládnuť súčasná vládna koalícia bez Smeru. Preto je nepochopiteľné, že minister Uhliarik tak tvrdošijne trvá na spustení transformácie nemocníc na akciovky od 1.januára 2012, čo je jeden z jeho hlavných sporov s lekárskymi odbormi. Obzvlášť keď vie, že v súčasnosti najsilnejšia opozičná strana Smer-SD, považovaná na základe dlhodobých výsledkov prieskumov verejnej mienky i viacerých politológov za budúceho víťaza volieb, je proti prechodu nemocníc na obchodné spoločnosti a začatú transformáciu s veľkou pravdepodobnosťou zastaví.

Zdá sa, že väčšina našich politikov má ešte ďaleko k štátnikom, o ich múdrosti nehovoriac. Rovnako ako súčasní riaditelia nemocníc, ktorí slepo presadzujú akúkoľvek myšlienku svojich chlebodarcov, ktorá je často postavená nielen proti zdravotníkom, ale aj proti zdravému rozumu. Skrývanie sa za záujem pacientov, ktorí vraj svojím tvrdým postupom a požiadavkami ohrozujú lekári, je obyčajný alibizmus. Prečo sa riaditelia nemocníc s ministrom nesnažia o rozumnú dohodu so zdravotníkmi, ktorú by už riešila nová vláda? Na to by však museli mať takpovediac „gule“. Keby to nebolo vážne, tak sú na smiech.

Ak sa ľudia vo vedení ministerstva i veľkých nemocníc nespamätajú a nedotiahnu dialóg s lekármi k obojstranne prijateľnému riešeniu do konca novembra, kolaps nemocníc budú mať na svedomí práve oni. Potom im bude právom patriť miesto na smetisku dejín, kam sa zvyčajne dostávajú nepoučiteľní politici po nových voľbách.

To sa naozaj nenájde nikto zodpovedný v tomto štáte, kto povie dosť? Prečo to musia vždy, keď je to už neudržateľné, povedať tí dole? Asi máme radi ísť až do krajnosti…

Zdroj: Bystricoviny.sk (Miro Toman)