Občania z Graniara, ktorí už niekoľko rokov bojujú proti spusteniu prevádzky spaľovne v Banskej Bystrici pri Rooseveltovej nemocnici blízko ich obytných domov, sa domohli svojho práva. Spaľovňa definitívne nespustí svoju prevádzku.

Banskobystrický Krajský stavebný úrad (KSÚ) 29.februára 2012 vydal rozhodnutie o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia Mesta Banská Bystrica zo dňa 5.augusta 2011 o povolení dočasného užívania stavby „Pyrolýzna spaľovňa- Nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta, Námestie L.Svobodu v B.Bystrici“. Rozhodol tak na základe odvolania skupiny občanov z Azalkovej a Astrovej ulice.

Toto rozhodnutie KSÚ v B.Bystrici je konečné a nemožno sa proti nemu odvolať. Prípustné je len jeho preskúmanie súdom. Znamená to, že bratislavská spoločnosť Medika SK, a.s. nemôže spustiť ani skúšobnú prevádzku spaľovne. Pokiaľ by sa potenciálny prevádzkovateľ chcel o to pokúsiť ešte raz, musí absolvovať celé správne konanie, ktoré trvalo roky, ešte raz. Možno teda povedať, že Banskobystričania napokon dosiahli víťazstvo v boji s investorom, ktorý chcel využiť rozostavanú stavbu spaľovne proti ich vôli. V tomto prípade napokon zvíťazil zdravý rozum.

Stavebné povolenie na spaľovňu, ktorá mala pôvodne slúžiť iba Rooseveltke na spaľovanie nemocničného odpadu, bolo vydané ešte v roku 1991 a stavba mala byť dokončená do dvoch rokov. Mesto dalo súhlas na dočasné užívanie stavby v roku 2000, ale skúšobná prevádzka sa odďaľovala. Prvá ani druhá skúšobná prevádzka v roku 2004 nesplnila technické normy. V stavebnej dokumentácii chýbali niektoré dôležité doklady, schvaľovací proces sa časovo neúmerne naťahoval.

V roku 2007 prišla do mesta pod Urpínom bratislavská spoločnosť Medika, a.s., ktorá na základe nájomnej zmluvy s Rooseveltovou nemocnicou a po vykonaní stavebných a technologických opatrení požiadala mesto o dočasné užívanie stavby s vykonaním skúšobnej prevádzky. Odvtedy nastali prieťahy v konaní, keď mesto opakovane vyzývalo navrhovateľa, aby predložil potrebné doklady.

K zastaveniu správneho konania, napriek pokračujúcim nedostatkom zo strany navrhovateľa, však nedošlo. Do celého procesu vstúpili občania z Graniara, ktorí sa dožadovali priznania štatútu účastníkov zo zákona. Cítili sa byť priamo dotknutí spaľovňou, ktorej prevádzka mohla vážne ohroziť kvalitu životného prostredia v okolí.

Prvú petíciu občanov proti spaľovni podpísalo viac ako 6000 ľudí. Petičný výbor ju v roku 2010 odovzdával vtedajšiemu primátorovi Ivanovi Saktorovi. Ten sa v roku 2008 obrátil na Banskobystrický samosprávny kraj a Krajský úrad životného prostredia, aby sa táto ekologicky nevhodná a riziková stavba vo vyššej územnoplánovacej dokumentácii kraja vylúčila z centra mestskej zóny Banskej Bystrice. Podľa mestských poslancov sa mala vypracovať vyhľadávacia štúdia na nové umiestnenie spaľovne. Jedným z vhodných miest bol vytypovaný areál bývalej cementárne.

Ďalej sa predlžovala dobu na vydanie rozhodnutia, pokiaľ navrhovateľ nedoložil všetku potrebnú dokumentáciu. 5. augusta 2011 mesto napokon vydalo rozhodnutie o dočasnom užívaní stavby na trojmesačnú skúšobnú prevádzku spaľovne na Graniari. Primátor Peter Gogola k tomu dodal: „Pristupoval som k tomuto rozhodnutiu so všetkou vážnosťou, zodpovednosťou a znalosťou legislatívy. Ale v princípe neexistuje spôsob alebo dôvod, prečo by som mohol alebo mal toto rozhodnutie zastaviť alebo zamietnuť.”

Podľa vedúceho Stavebného úradu v Banskej Bystrici Ing. Stanislava Ferianca mesto už nemalo možnosť dočasnú prevádzku spaľovne na Graniari zamietnuť, pretože obdržalo pozitívne záväzné stanoviská Obvodného úradu životného prostredia a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Prevádzkovateľ spaľovne dostal od mesta 16 podmienok, ktoré musel splniť. Ako sa neskôr ukázalo, ani k tomu nedošlo.

Problémom bolo i to, že miesto pôvodne uvažovaného spaľovania odpadu z Rooseveltky sa rozšírila kapacita spaľovne aj na odpad od iných pôvodcov na Slovensku, čo v minulosti povolil Obvodný úrad životného prostredia, hoci doklady o tom sú sporné. Z lokálnej sa tak mala stať regionálna spaľovňa odpadov, s čím však v tomto priestore neráta ani platný územný plán mesta. Medzitým 5.septembra 2011 uplynula účinnosť nájomnej zmluvy medzi Rooseveltkou a spoločnosťou Medika SK a.s., ktorej predĺženie nevedel navrhovateľ preukázať.

Občania zahájili vlani v októbri ďalšiu petičnú akciu proti spusteniu skúšobnej prevádzky spaľovne. Podľa členky nového petičného výboru Henriety Petrincovej sa rozhodli obyvateľom mesta ďalej trpezlivo vysvetľovať, že je to problém všetkých Banskobystričanov, nielen tých bývajúcich v blízkosti spaľovne na Graniari. Spustením prevádzky spaľovne sa celé mesto vystaví nebezpečenstvu úniku dioxínov a ťažkých kovov zo spaľovaných produktov, čo môže vážne narušiť životné prostredie a zdravie občanov mesta.

Na Krajský stavebný úrad sa zároveň v zákonnej lehote odvolala skupina občanov-účastníkov konania. KSÚ preskúmaval všetky vydané rozhodnutia a zistil, že navrhovateľ mal predložiť prvostupňovému stavebnému úradu doklady o tom, ako bude nakladať s odpadovými vodami a škodlivými látkami, čo sa nestalo.

Banskobystrický KSÚ v rozhodnutí konštatuje, že rozhodnutie mesta Banská Bystrica vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a navrhovateľovi uplynula účinnosť zmluvy o nájme. Preto odvolací orgán vec nevrátil na nové konanie ani rozhodnutie, čiže ide o konečné rozhodnutie.

Takmer nekonečný príbeh kontroverznej spaľovne na Graniari dospel ku svojmu koncu. Keby nešlo o tvrdú realitu všedného dňa, povedali by sme, že to skončilo skoro ako v rozprávke, v ktorej dobro vždy zvíťazí nad zlom. V skutočnom živote to býva aj inak…