Jedným z najpoužívanejších slov na Slovensku v posledných mesiacoch je inak cudzie slovo „transparentnosť“. Akoby sme všetko chceli vidieť pod lupou. Ruka v ruke s transparentnosťou často používame ďalšie cudzie slovo „korupcia“ (úplatkárstvo). Keď chceme byť „cool“, musíme držať krok s dobou. Tá nám velí transparentnosťou bojovať proti korupcii.

Transparentný po našom znamená byť priehľadný, priesvitný, zrejmý alebo zreteľný. Často ho používajú politici, novinári, mimovládne organizácie a osvojili si ho aj občania. Transparentné má byť všetko. Od verejných výberových konaní na obstarávanie tovarov a služieb, cez aukčné predaje verejného majetku až po obsadzovanie miest vo verejných inštitúciách či podnikoch, vrátane odmeňovania zástupcov štátu či mesta v nich.

Väčšia transparentnosť vo verejnom živote je účinnou zbraňou v boji s korupciou. Ibaže ako hovorievali naši otcovia ešte za socializmu, aj veľa dobrého môže škodiť. Tak je to aj s transparentnosťou. Môže sa pokojne stať, že keď bude všetko okolo nás priehľadné, priesvitné, zrejmé a zreteľné, začneme hľadať problémy aj tam, kde by inak neexistovali.

Naozaj nič netreba preháňať. Zoberte si napríklad takú transparentnú záležitosť, akou je povinné zverejňovanie faktúr a uzatvorených zmlúv na webových stránkach slovenských miest a obcí. Je fajn, keď si všetko nájdete na internete (pokiaľ máte k nemu prístup). Ale aké sú s tým praktické skúsenosti?

Podľa primátorov a starostov, ktorí museli pri napnutých verejných rozpočtoch zabezpečiť na svojich úradoch nové výkonné skenery a vyčleniť úradníkov na kopírovanie každej faktúry či zmluvy takpovediac aj na nákup toaletného papiera, na internet chodí kvôli týmto informáciám veľmi málo ľudí. Zvyčajne ide o miestnych známych „rypákov“. Nečudo, veď koľkí z nás rozumejú všetkým údajom na faktúre, nehovoriac o správnom čítaní právne komplikovaných zmlúv? Z toho celého je zaujímavé iba ak meno a suma.

Vyzerá to tak, že toto opatrenie bolo šité na mieru mimovládnym organizáciám alebo kritickým novinárom, ktorých takéto informácie „živia“. Teraz ich môžu mať priamo doma na počítači, bez chodenia na úrad a ich zdĺhavého zisťovania. Transparentné zverejňovanie všetkého na jednej strane pomáha odhaľovať skrytú korupciu či nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi, ale aj neúmerne zaťažuje najmä menšie samosprávy, ktoré musia v tejto ťažkej dobe hľadať všetky možné prostriedky na svoje prežitie.

Aktuálne zaujalo aj zverejňovanie dlžníkov Sociálnej poisťovne (SP) na internete od sumy 3,33 eura (100 Sk). Na virtuálnej „tabuli hanby“ všetci vidia, kto neplatí. Poisťovňa potom vraj môže efektívnejšie vymáhať nedoplatky. Vedľa takpovediac veľkých rýb sa ocitlo aj obrovské množstvo malých. Čo je však horšie, mnohí neprávom, lebo v skutočnosti nič poisťovni nedlžia. Priznal to aj samotný riaditeľ poisťovne. Tak to údajne vyšlo z centrálnej počítačovej zostavy. Neprávom či omylom zaradení do zoznamu to môžu reklamovať priamo na svojej pobočke SP. Majú však zbytočný problém navyše. Zdá sa, že aj transparentnosť by mala mať svoju rozumnú mieru a ľudské pravidlá.

Transparentnosť sa skloňovala aj pred komunálnymi voľbami v Banskej Bystrici a pokračuje to i po nich. Nedávno niektorí z nezávislých mestských poslancov hrdiacich sa tým, že na rozdiel od straníckych kandidátov iba oni hája záujmy občanov, navrhovali priame televízne prenosy zo zasadnutí mestského zastupiteľstva. Aby vraj občania videli, kto a ako v zastupiteľstve vystupuje.

Odhliadnuc od technickej a finančnej náročnosti televíznych prenosov na živo (azda s výnimkou obmedzeného internetového vysielania), nemožno nevidieť, že okrem novinárov na balkóne zostávajú miesta pre občanov na verejných zasadnutiach banskobystrického parlamentu zväčša úplne prázdne. S televíznymi prenosmi z NR SR to už to skúsila STV, ale nedopadlo to dobre. Ľudia majú asi po krk politiky a nemajú čas ani chuť pozerať sa na parlamentné divadlo. Iba ak by mal niekto z miestnych poslancov záujem byť ako „narcis“ Matovič. Stále na očiach, nech to stojí čokoľvek, aj keď nejde o nič.

Zaujímavá je aj ambícia banskobystrického primátora zadať nezávislej organizácii Transparency International vypracovanie projektu „Transparentné mesto“. Podobne postupovalo pred časom aj mesto Martin. Nič proti tomu, aby aj Banská Bystrica bola transparentná, keby nedávno práve Transparency International nevyhodnotila mesto pod Urpínom ak druhé najotvorenejšie na Slovensku. Za nami skončil dokonca aj Martin. Iba ak by Banská Bystrica mala pár desiatok tisíc eur vo svojom rozpočte navyše, čo zjavne nehrozí.

Popri väčšej transparentnosti verejných procesov v samospráve by sme sa asi mali sústrediť na otázky ekonomiky a rozvoja nášho mesta v tomto roku. Už druhý mesiac žijeme v rozpočtovom provizóriu a schvaľovanie tohoročného rozpočtu sa odsúva. Nové investície stoja, ale hlavne že chceme byť transparentní. Keď budú všetci len kontrolovať tých druhých, kto bude potom robiť niečo užitočné pre ľudí?