Posledný prieskum verejnej mienky zaznamenal nárast preferencií vládneho Smeru. Pravica je v defenzíve, v Banskej Bystrici takmer neexistuje.

Z telefonického prieskumu agentúry Polis, ktorý sa robil na vzorke 1 107 respondentov v čase od 29. júna do 4. júla pre televíziu TA3 vyplýva, že  ak by sa parlamentné voľby konali v tomto termíne, vyhrala by ich strana Smer-SD  so ziskom 48,8 percenta hlasov. Na druhom mieste  skončila SDKÚ-DS so 7,8%  a tretia OĽaNO so 7,6%. Do parlamentu by sa ešte dostali KDH (7,4%), Most-Híd (6,5%) a SaS (5,8%).  Pod čiarou zostali SMK (4,6%), SNS (4,5%), KSS (1,5%) a HZDS (1,3%).

Aj v Banskej Bystrici to vyzerá tak, akoby jedinou aktívnou stranou na miestnej politickej scéne bol vládny SMER-SD. V mestskom zastupiteľstve  má Smer 17 z 31 poslancov. Z pravicových strán je v banskobystrickom parlamente iba SDKÚ-DS s tromi poslancami, aj keď ťažko povedať, či všetci z nich  ešte „kopú“ za túto stranu. Zvyšok tvoria nezávislí poslanci. KDH, SaS ani Most Híd nemajú v zastupiteľstve nikoho.

Nezávislého primátora Petra Gogolu, ktorý kandidoval  s podporou pravicových strán, v zastupiteľstve de facto podporuje len sedemčlenná skupina nezávislých poslancov z Banskobystrickej alternatívy (BBA) a viceprimátorka z SDKÚ-DS.

Pritom donedávna nemala SDKÚ-DS v Banskej Bystrici ani len miestny zväz. Ten sa sformoval až v apríli tohto roka po predčasných  parlamentných voľbách. Po odchode krajského predsedu SDKÚ-DS Martina Baníka sa zdá, že vplyv tejto zatiaľ najsilnejšej pravicovej strany v meste na dianie v komunálnej politike poklesol na minimum.

KDH stratilo vplyv v meste pod Urpínom už dávnejšie a SaS ho nemala ani pred poslednými komunálnymi voľbami. Sulíkovi liberáli sa sústreďujú len na centrálne riadenie strany a regióny im unikajú. Aj to je zrejme jedna z príčin, prečo banskobystrická SaS akoby nebola. Most-Híd má v Banskej Bystrici len formálne zastúpenie a Matovičovi OĽaNO vlastne ani žiadnou stranou nie sú.

Keď to zrátame, tak vlastne ani nečudo, že v našom meste existuje jediná politická strana schopná niečo reálne presadiť aj  v NR SR či vo vláde. SMER-SD síce v Banskej Bystrici tvorí politickú opozíciu voči primátorovi, ale na druhej strane bez spoločnej dohody s ním by neprešlo v zastupiteľstve nič podstatné. Paradoxne jedinou politickou protiváhou Smeru v mestskom parlamente je nepolitická BBA, hoci v súčte hlasov nepredstavuje vážnejšieho protivníka.

Keďže onedlho uplynie prvý polčas aktuálneho volebného obdobia primátora a mestských poslancov, pozvoľna začne nová kampaň pred komunálnymi voľbami v roku 2014. Otázka znie, kto sa vlastne postaví proti silnému banskobystrickému Smeru, ktorý má ťah na bránku aj cez centrálne orgány v Bratislave? Pokiaľ to nebudú pravicové strany, ktoré sa podľa všetkého v tejto situácii iba ťažko dokážu pozviechať v druhom polčase na komunálnej úrovni, tak prichádza do úvahy jedine silný občiansky blok. Ibaže vidí ho niekto reálne na obzore?

Vstup občianskych aktivistov do politiky pred pár rokmi, ktorí sa zoskupili do Banskobystrickej alternatívy, znamenal zotretie krehkej hranice medzi politickými stranami a mimovládnym občianskym sektorom. „Nepolitická politika“ v praxi na jednej strane pomohla niektorým občianskym aktivistom presadiť sa medzi občanmi aj politicky, čo fungovalo v minulom volebnom období, keď BBA bola v opozícii voči primátorovi i poslancom Smeru. V tomto volebnom období sa však BBA  stala „vládnou koalíciou“ na strane primátora, čo ju v očiach občanov môže stáť nabudúce vážnu stratu plusových politických bodov.

Nehovoriac o tom,  že dlhodobá činnosť občianskych iniciatív v Banskej Bystrici založená zväčša na negatívnom postoji ľudí k novým stavbám a investorom (byť apriori proti), ustala priamo úmerne s nástupom  globálnej ekonomickej krízy a nedostatkom financií v treťom sektore. Nadácie a občianske združenia prežívajú  v Bratislave (v Banskej Bystrici asi dve), ostatné v regiónoch skôr paberkujú na finančnej podpore uvoľnenej z centrálnej úrovne. Keďže k nám za posledné dva roky ledva príde nejaký investor a stavebné žeriavy takmer vymizli z nášho mesta, niet vlastne ani proti komu protestovať. Mnohí sú radi, že pri vysokej nezamestnanosti ešte majú prácu a nejaký stály príjem…

Vybudiť dnes zmysluplnú občiansku iniciatívu občanov, ktorá by sa pretavila v reálnu politickú silu, je priam sizyfovská úloha. Chcelo by to skutočné osobnosti, ktoré predstavujú pre občanov prirodzené autority a ich slovo má v spoločnosti svoju váhu. Ibaže bude mať niekto z nich po tom všetkom ešte chuť a vôľu vstupovať do politiky?

Nech to znie niektorým slobodomyseľným ľuďom akokoľvek čudne, ale do politiky by mali vstupovať ľudia najmä cez štandardné politické strany, od miestnej úrovne cez regionálnu až po tú celoštátnu. Na rozdiel od nezávislých sú takýto stranícki kandidáti  čitateľní nielen cez prizmu svojej osobnosti, ale aj cez politiku svojej strany, zodpovedajú sa nielen občanom, ale aj vlastnému politickému vedeniu. Tak fungujú politici vo všetkých vyspelých demokraciách Európy a sveta, tú americkú nevynímajúc.

A to vôbec nesúvisí s otázkou volebného systému, ktorý je u nás pomerný pre voľby do NR SR a väčšinový pre regionálne a komunálne parlamenty. Vidíte pritom nejaký zásadný rozdiel v politickom obsadení  jednotlivých parlamentov? Je to na vedení pravicových strán, či dokážu získať stúpencov aj v mestách a regiónoch na východ od Bratislavy. V Banskej Bystrici sa im to zjavne nepodarilo a nevidno, že by to malo byť v dohľadnej dobe inak…