U nás v Banskej Bystrici sme si zvykli nazývať každú zelenú plochu s pár stromami a kríkmi parkom. Napríklad aj tú pod Pamätníkom SNP, ktorá parkom nikdy nebola a nie je ním dodnes

Pamätníci ešte nezabudli, že pri výstavbe Kuzmovho Pamätníka SNP, ktorý bol dokončený v roku 1969, vzniklo pod veľkým nástupným schodišťom veľké zhromaždisko aj s ozvučením. Od hlavnej cesty túto plochu chránilo niekoľko vysadených stromov, na okraji bolo aj detské ihrisko. Tento priestor sa využíval na oslavy SNP, ktoré po roku 1989 na tomto mieste ustali. Banskobystričania si však zvykli nazývať túto plochu „park pod Pamätníkom SNP“, čo zľudovelo.

Pritom skutočný park je definovaný ako oddychová zelená zóna, ktorá sa projektuje a zakladá vysadením zelených trávnatých plôch s ušľachtilými vzrastlými i nízkymi drevinami. so sieťou chodníkov s osvetlením, upravenými miestami pre oddych i zábavu, s drobnou architektúrou (lavičky, fontány, malé vodné plochy, besiedky, detské ihriská, skulptúry a pod.). K mestskému parku patria aj služby (WC, občerstvenie) a samozrejme každodenná starostlivosť oň.

Pri všetkej úcte k zelenej ploche pod Pamätníkom SNP, táto okrem nie veľmi udržiavaného trávnika, zopár obstarožných lavičiek a stromov na okraji pri ceste, atribúty mestského parku zďaleka nespĺňa. Miesto občianskeho tlaku na mestskú samosprávu, aby sa tu vyprojektoval a založil nový mestský park, sa aktivisti pustili do boja proti plánovanému pokračovaniu mestskej triedy výstavbou občianskej vybavenosti popri hlavnej ceste, aj s parkovým úpravami zelenej plochy. Svojho času sa to zvrhlo do protestu proti „Zedníkovmu“ malému zimnému štadiónu so službami pri parkovisku pod Pamätníkom…

Skutočným mestským parkom je bývalý „Leninov“ park na Tajovského ulici pri Ekonomickej fakulte UMB. Ten vznikol v štyridsiatych rokoch 19.storočia v priestore vtedajšieho vojenského cvičiska a pokusnej strelnice na Dolných lúkach. V roku 1896 mesto prijalo návrh na zveľadenie parku a uzatvorilo zmluvu so spoločnosťou Ármin Petz z Budapešti. Neskôr mestský park prešiel rôznymi úpravami, ale jeho pôvodné založenie zostalo zachované. V roku 1994 bol park vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

V poslednom období sa vzhľadom na dlhodobú nedostatočnú starostlivosť o dreviny a chodníky s mobiliárom uvažovalo o jeho revitalizácii. Posledný pokus získať na komplexnú obnovu zelene s výsadbou nových stromov viac ako pol milióna eur z Programu cezhraničnej spolupráce MR-SR nevyšiel. Vedenie MsÚ dalo prednosť inému projektu…

Podobný osud postihol aj park kaštieľa Radvanských zo 16.storočia. Ten už riadny čas chátra ako národná kultúrna pamiatka, skrytá za múrom a bujnou vegetáciou pri vstupe do Radvane. Získať eurofondy na komplexnú rekonštrukciu tohto priestoru sa predtým nepodarilo ani Zdravotníckej univerzite, ktorá mala kaštieľ s parkom v prenájme. Aspoň sa vyčistilo okolie kaštieľa, ktorý je teraz chránený pred nepovolanými návštevníkmi. Kde však zobrať peniaze na revitalizáciu, dnes nevie povedať nikto z kompetentných mešťanostov.

Nedávno Pamiatkový úrad SR vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku aj záhradu pri chránenej vile Dominika Skuteckého na Hornej ulici, v ktorej je galéria. Záhrada bola dlho zanedbaná, z pôvodných stromov a zelene založenej v roku 1896 tu toho veľa nezostalo. Pamiatkári začali konať až na nátlak aktivistov zo združenia Slatinka, keď sa o záhradu chcelo starať Bábkové divadlo na Rázcestí, sídliace v susediacej vile Dominika. Znepáčilo sa, že v záhrade chceli bábkari na leto osadiť stan, pod ktorým by boli predstavenia v prírode pre deti, z ktorých by mal určite radosť aj maliar Skutecký, keby žil. A tak, aj napriek nesúhlasu vlastníka BBSK, o využití záhrady budú teraz rozhodovať úradníci z Pamiatkového úradu.

Nevedno, prečo sa v Banskej Bystrici medzi ľuďmi vžila predstava, že parková zeleň je všetko, čo má zelenú farbu a treba to chrániť, najlepšie hneď aj pamiatkovo. Pritom akoby nikomu nevadilo, že park sa projektuje ako stavba, riadne sa zakladá a jeho majiteľ sa musí o parkovú zeleň s príslušenstvom denne starať. Takto to chodí v celej civilizovanej Európe. Koľko je však takýchto skutočných parkových plôch v meste? Aj tých zopár pôvodných už doslova volá po poskytnutí prvej pomoci…

Určite to nie je tzv. park pod Pamätníkom SNP, ktorý sa najskôr potrebuje naprojektovať a založiť. Rozpaky vyvoláva aj vyhlásenie záhrady pri vile Dominika Skuteckého za národnú kultúrnu pamiatku, keď z pôvodných stromov a zelene (okrem buriny) tam nezostalo nič, čo by bolo hodné pamiatkovej ochrany. Aj tu treba záhradnú či parkovú zeleň najskôr naprojektovať a potom založiť výsadbou.

Prečo sme takí citliví voči každej novej stavbe v meste, ale akoby nás vôbec nevyrušoval rokmi schátralý stav skutočných mestských parkov v Banskej Bystrici. Dokonca aj keď sa nájde cesta, ako získať na ich revitalizáciu eurofondy, nikto ani len nehlesne, keď (ne)zodpovední ľudia z mesta predčasne zmaria projekt slúžiaci na získanie nenávratných finančných zdrojov z EÚ. Čudné mesto, alebo iba niektorí ľudia v ňom?