Slovensko čakajú horšie časy. Tak znie ekonomická prognóza väčšiny nezávislých analytikov. V dôsledku útlmu hospodárstva v USA a dlhovej krízy v eurozóne sa postupne zastavujú motory európskej ekonomiky, na čo dopláca proexportne zamerané Slovensko.

Aj keď dôsledky recesie v západnej Európe sme ešte výraznejšie nepocítili, problémy so stagnujúcou ekonomikou najsilnejšieho hráča EÚ Nemecka sa časom prelejú aj na Slovensku. Nálada našich podnikateľov, ktorí sa pomaly začali zviechať z nedávnej globálnej hospodárskej krízy, sa opäť zhoršuje. Začiatkom tohto roka prišli nevyhnutné vládne úsporné opatrenia, aby sme sa vyhli nárastu verejného dlhu, ale najmä stavbári začali pociťovať nedostatok zákaziek a iba prežívajú.

Určitý optimizmus je v priemysle, kde sa očakáva rast pri výrobe a predaji áut, počítačov a v elektropriemysle. Otázkou však zostáva, ako sa budú vyvíjať svetové trhy. Vysoká 13-percentná nezamestnanosť a neistota na trhu práce brzdí výdavky slovenských spotrebiteľov, čo má negatívny vplyv na obchod. Preto musia politici hľadať cesty, ako neutralizovať negatívny dopad recesie na podnikateľov i občanov. Pripravuje sa aj daňová a odvodová reforma, na ktorú hľadia najmä živnostníci skôr s obavami, ako s nádejami.

Pôvodne optimistické odhady ministerstva financií pri stanovovaní štvorpercentného rastu slovenskej ekonomiky sa postupne skresávajú pod tri percentá, v pripravovanom štátnom rozpočte na budúci rok budú chýbať plánované verejné financie. A to sa majú v rámci zdravotníckej reformy a prechodu na akciové spoločnosti oddlžovať veľké štátne nemocnice. Nehovoriac o problémoch s eurovalom, pokračujúcim krachom Grécka a zlou finančnou situáciou ďalších zadlžených krajín eurozóny, či vleklým prepadom akcií na finančných trhoch. Toto všetko vyvoláva napätie aj na Slovensku, o ktorom určite vie aj premiérka Iveta Radičová.

Niektorí ekonómovia varujú pred zvyšovaním daní a znižovaním spotreby, čo môže viesť k prepadu hospodárskej produkcie a prehlbovaniu recesie. Tým pádom aj k menšej zamestnanosti a zníženiu príjmov najmä stredného stavu, nehovoriac o nízkopríjmových skupinách ľudí. To spôsobí zvyšovanie sociálneho napätia medzi ľuďmi. Dokedy bude ochotná kancelárka Angela Merkelová na úkor svojich Nemcov ťahať z bahna európskych dlžníkov, keď sa im nebude dariť znižovať vlastné deficity? Vo vzduchu visí aj otázka, či sa pod týmto ekonomickým tlakom nerozpadne eurozóna, do ktorej sme iba nedávno vstupovali.

Podľa analytika Slovenskej akadémie vied Petra Staněka všeobecná hospodárska neistota hrozí ďalšou celosvetovou krízou, čo môže urýchliť úpadok strednej vrstvy, o ktorú vo vládnom programe išlo najviac. Tá vlastne zaplatí celú krízu. Roztvoria sa tak nožnice medzi armádou ohrozených živnostníkov so zamestnancami a malou skupinou najbohatších. Ak sa súčasným vládam nepodarí zmierniť narastajúce napätie, po celej Európe sa môžu prehnať sociálne búrky s katastrofálnymi následkami pre jednotlivé krajiny, Slovensko nevynímajúc.

Tí, čo prácu ešte majú, daňami a odvodmi dotujú štát. Navyše ten od nich očakáva, že budú podporovať spotrebu. Ibaže keď práce bude čoraz menej, ľudia šetria a menej kupujú, zvyšuje sa počet nezamestnaných a štátu začnú narastať sociálne výdavky. V tomto kolotoči je veľmi ťažké hľadať rovnováhu, keď sociálne problémy narastajú geometrickým radom a v štátnom rozpočte chýbajú financie. Pritom rastie šedá ekonomika a korupcia, voči ktorej vyhlásila vláda nezmieriteľný boj.

Miestne samosprávy očakávajú na budúci rok vďaka recesii a pripravovaným reformám nižšie daňové príjmy. Pritom len v Banskej Bystrici v tomto roku dobiehajú investičné akcie pripravené ešte v minulom funkčnom období, ale o nových investičných projektoch zatiaľ nepočuť.

Aj keď miera zadlženia Banskej Bystrice je spomedzi ostatných krajských miest jedna z najnižších, akoby vedeniu miestnej samosprávy chýbala odvaha naštartovať práve v tomto krízovom období nové investičné možnosti, ktoré by stabilizovali investorov v meste pod Urpínom a Banskobystričanom by to prinieslo prácu. Nehovoriac o zabezpečení dostatočných daňových príjmov do mestského rozpočtu, ktoré sa zídu ako soľ. To všetko napomôže prečkať zlé časy, ktoré nás podľa prognóz ekonomických analytikov čakajú.

Treba dobre zvažovať, či pri očakávanom všeobecnom poklese tržieb zo služieb v čase recesie, je pre naše mesto práve cestovný ruch tým najsprávnejším riešením. Postaviť stratégiu mesta na jedinej nohe môže byť počas ekonomickej krízy veľkým rizikom. Preto je rozumné rozložiť ho na viacero strategických pilierov. Keď jeden zlyhá, stavba sa ako celok nezrúti, rozpočet mesta sa aj pri výkyvoch udrží na stabilnej úrovni.