Keby to nebolo smutné, tak je to smiešne. Mestu Banská Bystrica hrozí, že sa môže stať vzorom pre celé Slovensko. To vtedy, ak sa vedeniu mestskej samosprávy podarí premeniť  hlúposť na zdanlivo múdru vec.

Podľa denníka SME „Magisrát v Banskej Bystrici predbehol štát a chystá úpravu lobingu“. Banskobystrickí úradníci vraj pri komunikácii s poslancami a podnikateľmi budú musieť spísať záznam o stretnutí. V ňom by mala byť krátka informácia, kedy, kto, s kým rokoval a s akým výsledkom. Záznamy budú mať k dispozícii  prednosta úradu a primátor, prípadne vedúci oddelení. Čudné je, že ešte nikto takýto návrh na vlastné oči nevidel ani ho nečítal…

Banská Bystrica vraj ako prvá samospráva na Slovensku pripravila takúto úpravu komunikácie na mestskom úrade. Prednosta Miroslav Rybár pre SME povedal, že prebrali niektoré pravidlá  zo zákonov o lobingu v zahraničí. Existuje podozrenie, že niečo sa opäť len účelovo prezentuje ako dobré a užitočné riešenie, bez reálneho základu a už vôbec nie na základe platnej legislatívy.

Najskôr prednosta zakázal úradníkom komunikovať s mestskými poslancami-lobistami a prijímať od nich úlohy. Keď tento hlúpy a ponižujúci nápad najvyššieho mestského úradníka, bez akejkoľvek  opory v zákone, tvrdo odmietli poslanci uznesením zastupiteľstva, ktoré potom nepodpísal primátor, prichádza s vylepšením svojho predchádzajúceho právneho paškvilu.

Primátor Peter Gogola opäť stojí na strane svojho prednostu: „Recertifikácia ukázala, že fungovanie úradu sa zlepšilo oproti minulému obdobiu. Skúsenosti zo zahraničia zasa, že iné ako manažérske riadenie úradu nie je efektívne.“  Primátor stál za prednostom aj vtedy, keď ostatní protestovali voči jeho nezmyselným opatreniam na úrade a bránil ho aj pred ukladaním uznesení mestským zastupiteľstvom napriek tomu, že nenašiel jedinú oporu v zákone, ktorou by podporil svoj „právny“ názor, že „poslanci sa starajú do toho, do čoho ich nič nie je.“

Podľa SME sa problému lobingu venuje Emília Sičáková-Beblavá z Transparency International Slovensko, ktorá k návrhu z Banskej Bystrice uviedla: „Softvérovo by to malo byť urobené tak, aby záznamy o stretnutiach veľmi nezaťažovali úradníkov. Treba to vyskúšať a držať im palce.“

Jasno v tom má aj ďalší expert Transparency a poslanec mestského zastupiteľstva v Ružomberku Ivan Rončák. Hoci zákaz stretávania poslancov s úradníkmi považuje za prisilný, záznamy sa mu zdajú dobrým opatrením, len treba ešte presne definovať, čo je a čo už nie je lobing. A videl vôbec niekto tie „Rybárove“ pravidlá lobizmu na papieri?

Tak si to povedzme na rovinu: zákaz stretávania sa úradníkov s poslancami bol jednoducho hlúpy nápad, navyše v zjavnom rozpore so zdravým rozumom. Aj najnovšia upravená verzia pôvodnej hlúposti, podľa ktorej sa z každého stretnutia poslanca alebo podnikateľa s úradníkom vyhotoví zápis bez stanovania jasných pravidiel hry, čo má byť vzorom komunikácie pre celé  Slovensko pred prijatím zákona o lobizme, patrí do zbierky „originálnych vtipov dobrodruha“ aktuálne sediaceho v kresle najvyššieho mestského  úradníka v Banskej Bystrici.

Viete si v praxi predstaviť, že prídete trebárs ako živnostník na mestský úrad s problémom a chcete sa poradiť o jeho riešení v nejakej hoc aj chúlostivej veci, o ktorej potom vypracuje úradník krátku správu pre nadriadeného aj s vaším podpisom ako po policajnom vypočúvaní? Načo to bude primátorovi a prednostovi, k čomu im to má poslúžiť? A čo keď sa taký zápis nevypracuje, lebo ho odmietne podpísať jedna zo strán rozhovoru? Veď je to nezmysel, navyše vytrhnutý z kontextu…

Ako k tomu príde poslanec, ktorý je voleným zástupcom občanov, aby s ním spisoval zápis napríklad o probléme opravy lavičky v Sásovej úradník, ktorý vykonáva uznesenia mestského zastupiteľstva. Prečo sú lobistami označení len poslanci a podnikatelia a nie ostatné skupiny obyvateľov?  A čo je to vlastne ten lobing?

Pre zaujímavosť podľa odborného slovníka je LOBING v užšom slova zmysle proces pozitívneho ovplyvňovania zákonodarcov, ministrov a iných štátnych úradníkov, prípadne hospodárskych subjektov, záujmovými (nátlakovými) skupinami presadzujúcimi spoločný záujem (tzv. loby) s cieľom dosiahnuť nejaké rozhodnutie (čin), v širšom zmysle boj (propagovanie) práv určitej skupiny vôbec.

Mimochodom pripraviť zákon o lobizme v podmienkach Slovenska nie je jednoduchá vec, musí sa nad tým zapotiť ešte veľa právnikov a legislatívcov, aby sa dospelo nejakému rozumnému a v praxi aplikovateľnému návrhu. Tomu musí predchádzať široká verejná diskusia odborníkov i laikov. Ale pre vedúcich predstaviteľov  mesta pod Urpínom ani toto nie je žiadny problém. Však to funguje v zahraničí, tak prečo by to nemohlo fungovať aj na MsÚ v Banskej  Bystrici? Skoro ako Pat a Mat s ich veľavravným „A JE TO!“

Fascinujúce je i to, že teoreticky s touto banskobystrickou hlúposťou nemajú problém ani experti Transparency International Slovensko. Mali by na pár dní opäť prísť na tunajší MsÚ  a porozprávať sa nielen s primátorom a prednostom, ale aj s radovými úradníkmi, poslancami a vypočuť si názory Banskobystričanov, čo si myslia o takýchto „originálnych“ nápadoch zavádzaných do totálne rozbitých medziľudských vzťahov na mestskom úrade. To je akoby ste chceli na bicykel namontovať najnovší hybridný motor z mercedesu, lebo v tom aute to perfektne funguje, tak prečo by to nemalo ísť aj na bicykli?

Je neuveriteľné, ako si dokáže hlúposť nachádzať rôzne cestičky i necestičky, aby mohla prežívať v rôznych podobách. Hovorí sa aj  to, že boj s hlúposťou nikdy nekončí a nikto nad ňou ešte nezvíťazil. Uvedený  príklad z banskobystrickej samosprávy iba dokazuje, že je to naozaj tak…