Februárové námestia slovenských miest sa napriek treskúcemu mrazu naplnili nespokojnými ľuďmi. Protestovali proti Gorile, ako symbolu korupcie politikov a finančníkov. Akoby sa opakoval november ´89.

K tomuto podobenstvu mohla zvádzať aj štylizovaná fotografia zverejnená na internete, ktorej jedna polovica patrila novembru 1989 a druhá februáru 2012. Demonštrant dáva ozbrojenému policajtovi kvet. Keď dvaja robia to isté, ešte nemusí ísť o to isté.

Kto v piatok sledoval priamy prenos TA3 alebo online spravodajstvo na internete z demonštrácií proti Gorile na námestiach ôsmich slovenských miest do konca a videl nechutný záver v Bratislave, musel precitnúť z krátkeho sna o tom, že mladí ľudia rozhýbali na Slovensku novú revolúciu. Bola to iba revolta. Na jednej strane 400 tisíc nezamestnaných v päťmiliónom štáte, každý tretí absolvent strednej alebo vysokej školy na úrade práce, nízke príjmy ľudí v regiónoch na východ od Bratislavy a vysoké ceny. Na druhej strane obrovské zisky mocných finančníkov a korupcia politikov. To naštve aj mŕtveho…

Mladým ľuďom sa treba poďakovať, že sa pokúsili zobudiť túto spiacu slovenskú spoločnosť, ktorá roky toleruje svojim voleným zástupcom prerastanie korupcie do politiky. Idealistickí „facebookoví“ organizátori však dostali na námestia ľudí rôzneho razenia bez stanovania jasného cieľa. Navyše v predvolebnom čase, ktorý je náchylný na zneužitie ideálov niekým iným, aj samotnými politikmi. Výzva na bojkot volieb či ich odloženie je tým najväčším omylom, ktorého sa „antigorilisti“ dopúšťajú. Pred 22 rokmi v komunizme to bola výzva k prvým slobodným voľbám, teraz opak, lebo kandidujú aj politici s pečiatkou Gorily. Akoby tí bez nej boli čistí ako ľalie.

Kvety demonštrantov z novembra 1989 vystriedali vo februári 2012 kamene v rukách extrémistickej časti demonštrantov, ktorí si prišli vyliať zlosť na policajtoch a symboloch moci. A oproti novembru ´89 ešte jeden malý detail. Pred 22 rokmi išli nespokojní ľudia na námestia protestovať proti vtedajšej komunistickej moci až po policajnom zásahu proti študentom v Prahe, teraz zasahovali policajti proti neidentifikovateľným mladým výtržníkom v Bratislave až po samotnej demonštrácii. Kým novembroví organizátori dokázali zvládnuť takmer stotisícové davy bez policajtov, tým súčasným tisícku extrémistov z radov demonštrantov pomôže ledva zvládnuť takmer rovnaký počet policajtov. Darmo, je iná doba, dokonca iné storočie, je to posun o jednu generáciu.

Kým v novembri ´89 dozrel čas na zmenu komunistického režimu, ktorý sa po dlhých rokoch začal rozkladať, vo februári 2012 chcú mladí ľudia z Facebooku zmeniť demokratický systém plný korupcie na niečo, čo nevedia definovať. Vedia iba to, že to musí byť inak, ale ako? Kým v novembri ´89 vládla na chladných námestiach pozitívna emócia davu naštvaného na komunistov, vo februári 2012 vládne na rovnakých námestiach frustrácia zo spôsobu spravovania demokratickej krajiny, ale negatívne emócie smerujú iba k tým politikom, ktorých označili niekým upravené spisy „Gorila“ či prepisy „Sasanka“. Predtým to boli ohrdení eštebáci, teraz sú to siskári.

Jedna z hlavných organizátoriek protestu Gorila sníva o priamej demokracii cez internet, o výmene všetkých politikov a vláde ľudu, jej kolegovia definujú ciele protestu podľa mailu od akéhosi neznámeho pána. Majú v hlavách trochu chaos, aj keď vôľa k akcii im nechýba. Vychádzajú len zo spisu Gorila, ktorého názov povýšili na symbol protestu. Ten má zjednotiť ľudí iba proti tým politikom, ktorých mená sa nachádzajú v neoverenom dokumente z internetu. Ostaní sú mimo záujmu. Skutočnú zmenu pravidiel hry a boja korupcii má nahradiť presun marcových volieb na september. Prečo, qui bono?

Investigatívny novinár z Kanady Tom Nicholson, ktorý sa spisom Gorila zaoberá už roky a až teraz sa mu podarilo presvedčiť politikov, aby sa to konečne vyšetrilo, z bratislavskej tribúny vyzýval demonštrantov k láske, nie k nenávisti. Napriek tomu, že na žiadosť Penty mu súd predbežne zakázal vydať knihu o Gorile. Kým Havlovo novembrové heslo „Láska a pravda musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou“ v novembri ´89 zabralo, Tomova februárová výzva k láske nie. V dave totiž vládla frustrácia ľudí a „opice“, lásku vytláčala nenávisť k iným.

Zaujala ešte jedna, takpovediac banskobystrická vec. Protest Gorila dorazí do mesta pod Urpínom až v stredu 8.februára, čo mladí organizátori na Facebooku vysvetľovali tým, že nechcú trieštiť sily. Preto sa so Zvolenčanmi navzájom dohodli na podpore akcie v oboch mestách v rôznom čase. Pekné gesto, len škoda, že takto nepostupujú Zvolenčania a Bystričania aj v iných prípadoch takpovediac životného záujmu občanov oboch miest.

Trebárs v roku 1998, keď po občianskom vzopätí vo voľbách zvíťazila nová demokratická koalícia antimečiarovských pravoľavých strán. Jedným z prvých rozhodnutí novej Dzurindovej vlády však bolo tiché zrušenie uznesenia bývalej Mečiarovej vlády o investičnej podpore vzniku 3.metropolitného centra Slovenska, nazývaného „súmestie Banská Bystrica-Zvolen“. Darmo vtedy banskobystrický architekt Ján Kupec s miestnymi politikmi presviedčali vtedajšieho premiéra o výhodnosti tohto projektu pre celý región. Väčšina Bystričanov a Zvolenčanov o tomto probléme ani nevedela, lebo médiá, ktoré dnes oceňujú spojenie síl mladých ľudí z oboch miest pri proteste Gorila, vtedy mlčali.

Niečo podobné sa odohrávalo aj vlani, keď vláda Ivety Radičovej odložila pripravené predĺženie cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka a schválila presťahovanie centrálneho Daňového úradu do Bratislavy. Keď prišla premiérka do Banskej Bystrice na humoristické predstavenie s primátorom mesta Petrom Gogolom, pri Barbakane stálo zopár statočných Bystričanov s transparentmi a protestovali proti arogancii centrálnej moci v Bratislave. Všimli si to iba niektoré médiá a väčšina Bystričanov sa iba prizerala.

Teraz je trendová Gorila a zmena systému. Zaznieva volanie po tom, aby každý občan mal svojho poslanca, ktorého by si zvolil a keď nebude plniť to, čo občania chcú, tak ho odvolá. Inými slovami niečo ako väčšinový systém, aby sa mohli voliť aj nezávislí kandidáti a neexistovala stranícka partokracia. Nuž presne taký systém existuje vo voľbách do orgánov miestnej a regionálnej samosprávy, kde si volíme svojich (aj nezávislých) starostov, županov a poslancov vo volebných obvodoch, ale výsledky vo veľkých mestách aj tak zväčša iba kopírujú rozloženie politických síl v celom štáte.

Myslíte si, že na úrovni miest a regiónov je menej korupcie, ako na celoštátnej? Možno sa jedná o menšie objemy verejných financií, ktoré sú predmetom záujmu miestnych „Goriliek“, ibaže o nich neexistujú žiadne tajné spisy, ktoré by niekto vyniesol na verejnosť. A čo súdy, tajné služby, polícia či iné nezávislé piliere demokratického štátu, tam nesiahajú pazúry Gorily? Tam netreba robiť zmeny, aby to v tomto štáte fungovalo inak a lepšie? O tom však protest Gorila v čase, keď sa rovnomenná kauza vyšetruje, nehovorí nič.

Preto „opičí“ február 2012 má iba málo spoločných čŕt s novembrom ´89. Ak pôjdem na banskobystrické Námestie SNP v stredu 8.februára, tak iba preto, aby som o tom mohol napísať článok aj s vlastným názorom. Tak, ako to robím aj v iných „opičích“ prípadoch v našom meste, o ktorých iní nepíšu a proti ktorým sa nedemonštruje (ani na Facebooku). Boj proti korupcii, ktorá je hlboko zažratá v celej spoločnosti, je beh na dlhé trate, pričom sloboda a demokracia nemôžu ustúpiť anarchii. O tom bol predsa aj november ´89…