FOTO: Kampaň NEROZUMIEME o auguste 1968 pre mladých začala v Banskej Bystrici

SPRÁVY
43 /

POCEMU

V roku 2018 sa stretávajú dve významné udalosti našich dejín, ktoré si pripomíname: 100 rokov vzniku samostatného Česko – Slovenska a 50 rokov od okupácie vojskami Varšavskej zmluvy. Druhému smutnému výročiu je venovaná kampaň Nerozumieme, ktorá začala v piatok v meste pod Urpínom.

Nerozumieme alebo Počemu

Umeleckým obnovením nápisu POČEMU? (Prečo?) na chodníku banskobystrického námestia SNP začala kampaň NEROZUMIEME, kde pomocou zúfalých výkrikov v ruštine, ktoré lemovali ulice Československa pripomenie a pritiahne pozornosť na vpád 50. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na územie našej krajiny v auguste 1968.

Tento akt je bezpochyby jednou z najväčších čiernych škvŕn v našich dejinách. Väčšina Slovákov túto udalosť nezažila a mnohí ani len netušia, ako hlboko sa vryla do histórie a aké mala následky.

Vpádom cudzích vojsk 21. augusta 1968 bol násilne potlačený demokratizačný obrodný proces v krajine, vyhasli životy mnohých nevinných ľudí (z toho 19 na Slovensku počas prvých 2 dní) a nastalo viac ako 20 rokov „normalizácie“.

Práve preto sa na tieto udalosti nikdy nesmie zabudnúť. Kampaň zameraná na tých, ktorí 21. augusta 1968 ešte nežili, vymyslela na podnet Inštitútu pre verejné otázky (IVO) reklamná agentúra Mark BBDO. Jej jadro je v online prostredí a banneroch, natívnych článkoch, azbuke, ktorej už mnohí nerozumejú, v krátkych videách známych osobností a podobne. Doplnkovými médiami budú vonkajšie reklamné plochy a rozhlasové spoty.

Vizuál Nerozumieme.sk_POCEMU

Podľa nášho prieskumu je 50 rokov po okupácii Československa povedomie o tejto udalosti najmä u mladých ľudí nízke, preto sme presvedčení, že už len z úcty k jej obetiam je potrebné si to pripomenúť,

povedal v Banskej Bystrici pri umeleckom stvárnení jedného z protestných nápisov Grigorij Mesežnikov, prezident IVO. Išlo o nápis „Počemu“ v azbuke s gramatickou chybou, ktorý sa v auguste 1968 objavil na Námestí SNP.

Cieľom je priblížiť mladým ľudom prostredníctvom stránky www.nerozumieme.sk dôležité fakty roku 1968 a atmosféru tých dní. Po invázii cudzích vojsk sa zjavili na stenách, múroch, chodníkoch a plotoch verejných priestranstiev nápisy protestujúce proti okupácii. Mnohé boli napísané v azbuke, keďže najväčším symbolom tej udalosti boli ruské tanky v uliciach našich miest.

POCEMU vcera a dnes

„Azbuka a ruština ako jazyk bola vtedy povinne vyučovaná už na základných školách. Dnešní mladí jej už nerozumejú a na tomto sme postavili metaforický nápad kampane,“

prezradil autor nápadu Ivan Fiedler, copywriter reklamnej agentúry.

IMG_20180810_103605_resized_20180810_023127367

Autorský tím však zdôrazňuje, že nejde o  politickú kampaň. Cieľom je výlučne pripomenúť si 50. výročie, venovať spomienku obetiam týchto udalostí a priblížiť to najmä mladej generácii, ktorá v mnohých prípadoch ani len netuší, že sa niečo také stalo.

Zobrali sme autentické heslá z tej doby a použili ich v dnešnej, umeleckejšie stvárnenej, podobe. Tak ako dnešní mladí nerozumejú azbuke a čudným nápisom na vizuáloch, tak ani vtedajší mladí nerozumeli, ako je možné porušiť medzinárodné právo a byť okupovaný cudzími vojskami. To je pointa kampane,“

dodal Fiedler.

BB_Kucerak_UPN_POCEMU

Kampaň podporil aj pamätník augustových dní Ľudovít Hedera (77), ktorý 21. august prežil v Trenčíne a neskôr bol svedkom viacerých tragických udalostí v Bratislave:

„Útok piatich našich najbližších spojencov sme vnímali, ako keď vám brat vrazí nôž do chrbta. Boli sme zhrození.“

Okrem Mark BBDO sa na kampani „Nerozumieme“ podieľa PR agentúra event2all a digitálna agentúra Diorama. Mediálnymi partnermi kampane sú Fun Radio, refresher.sk, startitup.sk a cas.sk. Fotografie bezplatne poskytli Ján Lörincz a Ústav pamäti národa.  Iniciátorom kampane je IVO, ktorý je nezávislou mimovládnou neziskovou organizáciou, združujúcou odborníkov z rôznych oblastí.

IMG_20180810_101435_resized_20180810_022952623

Bystrickí rozhlasáci v auguste 1968

Medzi pamätníkov augustových dní v roku 1968 v Banskej Bystrici patrí bývalý dlhoročný redaktor banskobystrického  Slovenského rozhlasu Fedor Mikovič. O tom, čo sa vtedy dialo, hovorí:

„Novinári a spisovatelia, ktorí za svoj názor platili krutú existenčnú daň, sa v tom nekonečne malom momente SLOBODY rozhodli konať, síce proti vôli mocných nášho vtedajšieho sveta, ale zato v hlbokom súlade s nezvrátiteľnou dejinnou pravdou.

Prvou úlohou okupantov bolo, popri internovaní politických predstaviteľov ČSSR, aj obsadenie desiatich štúdií Čs. rozhlasu. Bratislavské a košické štúdio prestalo vysielať už v prvý deň okupácie okolo deviatej hodiny ráno. Banskobystrické štúdio, postavené na okraji mesta, nedokázali sovietski vojaci objaviť hneď po vpáde do sídla kraja.

motycka4

Sovietski vojaci prišli do štúdia v Banskej Bystrici až tesne pred polnocou, teda 24 hodín po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Banskobystrický rozhlas sa po celodennom vysielaní rozlúčil s poslucháčmi hymnickou piesňou Kto za pravdu horí. Všetci sme museli ihneď opustiť svoje pracoviská, rozhlas zostali strážiť  vojaci.

Pred kolektívom banskobystrického rozhlasového štúdia tak vyvstala historická úloha – po celý deň prinášať slovenskému poslucháčovi pravdivé a aktuálne informácie o dramatických udalostiach v republike.

Fedor-Mikovič-a-Lýdia-faksová-august-1968

Vtedy, toho pamätného 21. augusta 1968, sa banskobystrické štúdio po 24 rokoch opäť stalo rozhlasovým srdcom Slovenska. Ako jediné bolo ostrovom slobodného slova v okupovanom mori. Celkom logicky a historicky kontinuálne do vysielania vstupovalo ako za Povstania v roku 1944 slovami: Hlási sa Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica.“

V ďalšie dni okupácie vysielali statoční banskobystrickí rozhlasáci pomocou krátkovlnného vysielača z rôznych miest. 21. augusta 2018 im Mesto Banská Bystrica odhalí pamätnú tabuľu na tamojšej budove Slovenského rozhlasu (dnes štúdio RTVS).

Invázne jednotky zostali v našej krajine až do roku 1991. V okolí Banskej Bystrice  boli sovietski vojaci umiestnení na Sliači a vo Zvolene.

 

Zdroj: Ľudovít Tóth a (tom), Foto: event2hall, archív Ľ. Motyčku a redakčné