Banskobystrický primátor Ivan Saktor sa so svojou funkciou lúči symbolicky. Pre zdravotne znevýhodnené deti postavil oproti ZŠ Trieda SNP špeciálne detské ihrisko SAKI-BAKI a daroval ho mestu.

„Mám päť zdravých detí a som z nich šťastný. Nemôžem však nevidieť, že existujú deti, ktorým osud nedoprial zdravie a také šťastie pre ich rodičov, ako mne. Preto som sa rozhodol urobiť radosť práve týmto zdravotne znevýhodneným deťom. Postavil som im špeciálne ihrisko, na ktorom sa budú môcť hrať ako ich zdraví vrstovníci, vlastne spolu s nimi.“ povedal Ivan Saktor na otvorení nového detského bezbariérového ihriska SAKI-BAKI.

Za mesto prevzal túto drobnú stavbu v hodnote takmer 20 tisíc eur od Ivana Saktora riaditeľ ZAaRES Ing. Vincent Chlepko, CsC. ako nový správca. Pre šťastie primátor vypustil k nebu červený a modrý lampión s ohníkmi, na ktoré predtým napísali želania za prítomné zdravotne znevýhodnené deti.

Na pohľad je to jednoduchá, ale veľmi účelná drevená konštrukcia rôznych tvarov na špeciálne upravenej ploche 8×8,7 metra od renomovaného fínskeho výrobcu LAPPSET. Spodná, bezbariérová časť s rôznym povrchom je určená najmä deťom s obmedzeným pohybom i na vozíku, ktoré sú po detskej mozgovej obrne či úraze, so zrakovým alebo mentálnym postihnutím. Rampy a lávky s rôznymi prvkami a nerovnosťami simulujú každodenné situácie na chodníku či v teréne, slúžia na rozvoj pohybových schopností týchto detí, ktoré sú inak ochudobnené o radosť z hry.

Je to prvá lastovička v našom meste, čo ocenila aj riaditeľka neďalekého Domova sociálnych služieb Kompa pani Mgr. Viera Müllerová. Práve jej klienti sú tu častými návštevníkmi. Jednak preto, že to majú po ruke, ale najmä preto, že pre deti a mladých ľudí s ťažkým zdravotným znevýhodnením to bude jedna z dôležitých foriem terapie v dotyku so zdravými deťmi. Ihrisko SAKI-BAKI nachádza hneď vedľa existujúceho detského ihriska.

To by malo pozitívne ovplyvniť život všetkých na ihrisku i mimo neho. Špeciálne detské ihrisko SAKI-BAKI pomôže zdravotne znevýhodneným deťom integrovať sa medzi svojich zdravých vrstovníkov, k čomu je spoločná hra bez bariér ideálnym prostriedkom.

Takýto prístup k zdravotne znevýhodneným deťom bol Ivanovi Saktorovi blízky počas celých štyroch rokov, keď zachraňoval Očné a rehabilitačné sanatórium na Fončorde alebo zriaďoval prvú triedu pre celiatikovv materskej škole Cesta k nemocnici. Veď právo byť šťastný musí mať každý, aj ten, komu osud nedoprial plnohodnotný život zdravého človeka…