Centrum komunitného organizovania spojilo viacero  banskobystrických mimovládnych organizácií a vznikla iniciatíva „Nie v našom meste“. Jej cieľom je spájať ľudí s rôznymi názormi s odmietnutím extrémizmu.

Je to vlastne reakcia na situáciu v našom kraji, ktorá vznikla po minuloročných regionálnych voľbách nástupom vodcu ĽSNS do funkcie banskobystrického župana aj s  oživením prvkov xenofóbie  a netolerancie.

„Chceme spájať komunity, ktoré nemajú rovnaké názory a východiská vo všetkom, ale vedia sa zhodnúť na odmietnutí extrémizmu a neonacizmu,“

vysvetľuje Rado Sloboda, jeden zo zakladateľov iniciatívy „Nie v našom meste“.

Inšpiráciou pre banskobystrické Komunitné centrum Centrum bola podobná  platforma „Nie“, ktorá vznikla  v americkom Bilingse štát Montana z občianskeho protestu miestnych obyvateľov, ktorí sa postavili  proti útokom na svojich susedov. Následný dokumentárny film „NOT IN OUR TOWN“ o útokoch na Afroameričanov, pôvodných obyvateľov Ameriky a Židov inšpiroval k takejto aktivite aj obyvateľov mesta Charleston, s ktorým má Banská Bystrica priateľské vzťahy.

„Keď židovskej rodine rozbili okno, pretože v ňom mali typický svietnik – menoru, noviny vytlačili fotografiu svietnika na celej strane a tisícky ľudí si ho nalepili do okien. Rozbili aj ďalšie, ale postupne prestali. Videli, že ľudia povedali jasné nie,“

popisuje pre SME začiatok vzniku občianskej iniciatívy v Bilingse Paul Sheridan, zástupca generálneho prokurátora v Západnej Virgínii.

Podľa Sheridana ticho ako reakcia na nenávisť je jej akceptovaním, preto aktívni občania musia dať jasne najavo verejnosti, že extrémismus v akejkoľvek podobe  neprijímajú. Preto bystrickí  aktivisti rozbehli podpisovú akciu pod názvom „Prelomiť ticho“, keď stačí o probléme hovoriť nahlas.

Petíciu na prelomenie ticha už podporili primátor Peter Gogola, etnologička z UMB  Alexandra Bitušíková, predstaviteľka banskobystrickej Židovskej náboženskej obce Alica Frühwaldová, kazateľ Bratskej jednoty baptistov Benjamín Uhrín a pridávajú sa ďalší.

Doposiaľ v Banskej Bystrici okrem poslancov BBSK a časti politikov, miestnych občianskych aktivistov zo Záhrady, protifašistických bojovníkov, hŕstky slovenských novinárov vrátane Aděly Knapovej z českého Reflexu či  riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva, k otázke nástupu extrémizmu v našom kraji panovalo zväčša  ticho.

Občas ho prerušili akcie ľudí z Bratislavy, keď priaznivci SOĽ symbolicky pálili výtlačky mesačníka Náš kraj  č.2 v kuka nádobe pred budovou Úradu BBSK alebo v Deň víťazstva na jej priečelie poslanec NR SR Alojz Hlina zavesil vlajku „Truhlíkova ríša“. Mesto pod Urpínom sa postupne preberá…

(tom) Foto: Bystricoviny.sk