FOTO: V mestskom parku sa necítia bezpečne ľudia ani sochy

SPRÁVY
4 /

Zub času, ktorému asi niekto pomohol, na súsoší matky s dieťaťom takmer poodtŕhal hlavy...

Pozornému oku návštevníka bystrického mestského parku, ktorý sa ľudovo nazýva „Leninov“, nemôžu ujsť nástrahy , ktoré v ňom číhajú na chodcov. Nemými svedkami sú poškodené sochy

Jeden z našich čitateľov nám poslal do redakcie mail, v ktorom píše:

„Vyzerá to tak, akoby náš mestský park nemal pána. Blízko cesty v tráve som objavil  nebezpečnú dieru, do ktorej môžu spadnúť deti alebo dospelí  a nepekne sa poraniť. Niektoré konáre na veľkých stromoch uschli a pri silnejšom vetre môžu niekomu spadnúť na hlavu,

píše Bystričan Peter.

Otvorená šachta je nebezpečná najmä pre zvedavé deti.

Otvorená šachta je nebezpečná najmä pre zvedavé deti.

Všimol si aj zničenú sochu, ktorá nesie posolstvo mieru pre všetky deti sveta:

„Vytvoril ju predsa nejaký sochár, aby skrášľovala park. Zub času, ktorému asi niekto pomohol, na súsoší matky s dieťaťom takmer poodtŕhal hlavy, ktoré visia len na oceľovej výstuži. V soche sú diery. Je to vrcholne nekultúrne a mesto sa za takéto zneuctenie umeleckého diela môže hanbiť. Tá socha vyzerá, akoby práve prežila občiansku vojnu na Ukrajine.“

Smutne symbolický je stav sochy s týmto posolstvom.

Smutne symbolický je stav sochy s týmto posolstvom.

Boli sme sa na to pozrieť priamo na tvári miesta a musíme dať nášmu čitateľovi za pravdu. Obzvlášť keď tento mestský park je od roku 1994 národnou kultúrnou pamiatkou! Vznikol v 40-tych rokoch 19.storočia v priestore bývalého vojenského cvičiska a pokusnej strelnice na Dolných lúkach. V roku 1896 mesto prijalo návrh na jeho zveľadenie a uzatvorilo zmluvu so spoločnosťou Ármin Petz z Budapešti.

Neskôr mestský park prešiel rôznymi úpravami, ale jeho pôvodné založenie zostalo zachované. Rastie v ňom približne 850 stromov. V roku 1950 umiestnili doprostred východnej časti parteru súsošie matky s dieťaťom od akademického sochára Karola  Dúbravského…

Od roku 1988 neboli vykonané závažnejšie zásahy do zelene. Zamestnanci mesta, ako aj správca mestskej zelene, vykonávali len bežnú údržbu. Tá zahŕňala opilovanie suchých konárov, ktoré boli prekážkou pre verejné osvetlenie. V roku 2004 boli vypílené štyri suché stromy a v roku 2013 dva. V tomto roku sa mesto chystalo koncom marca vypíliť 24 chorých a narušených stromov, ktoré označili odborníci na výrub. Kvôli skoršiemu príchodu jari a zahniezdeniu vtákov sa celá operácia odložila na jeseň.

„Aj napriek tomu, že si uvedomujeme nevyhovujúci stav niektorých drevín v mestskom parku, ktorý by v budúcnosti mohol byť nebezpečný pre jeho návštevníkov, nemôžeme ignorovať prírodu, ktorá sa tento rok zobudila skoro o mesiac skôr. Mesto odstráni stromy, ktoré sú v nevyhovujúcom stave, avšak až na jeseň, kedy nezasiahneme do prírodných procesov hniezdenia,“

vysvetľoval odložený výrub stromov v parku primátor mesta Peter Gogola.

Mesto chce celý mestský park zrevitalizovať, ale v rozpočte má zdroje iba na bežnú údržbu. . Prvý pokus o získanie eurofondov na komplexnú obnovu zelene s výsadbou nových stromov za viac ako pol milióna eur skončil v roku 2011 na mestskom úrade. Druhý pokus o revitalizáciu celého mestského za 2,5 milióna eur s 5-percentným spolufinancovaní mesta schválilo vo februári tohto roku mestské zastupiteľstvo.

V dôvodovej správe k tomuto zámeru sa uvádza:

„Mobiliár a zariadenie parku je po hranici svojej životnosti. Chodníky v parku sú poškodené a poprerastané trávou a koreňmi. Toto bráni využívaniu parku ako rekreačnej oblasti mesta a park nie je atraktívnym miestom pre  oddych a stáva sa priestorom pre asociálov.“

Kým sa mestu podarí získať financie na celkovú obnovu mestského parku, mohla by bystrická samospráva odstrániť aspoň tie nedostatky, o ktorých píše náš čitateľ a na ktoré upozorňujeme aj my. Nestojí to veľa, iba trochu dobrej vôle…

(mt) Foto: Pavol Trajlínek