Po sobotňajšej Celonárodnej spomienke na Milana Rastislava Štefánika pri príležitosti stého výročia jeho smrti na Bradle si osud veľkého syna nášho národa uctili aj Bystričania.

Pietny akt v Rudlovej a Sásovej

Členovia bystrického Lions Clubu, mestskí poslanci z klubu Srdcom Bystričania – Martin Turčan, Matúš Molitoris, atletický veterán Vladimír Výbošťok a ďalší občania si v nedeľu uctili  sté výročie tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika. Pri Pomníku padlým v I. svetovej vojne s podobizňou M. R. Štefánika na ulici kpt. Jaroša  položili veniec  a kvety, rovnako aj pri Štefánikovej buste v Sásovej, keď sa rozozvučali zvony na sásovskej veži.

Milan Vigaš z Lions Clubu Banská Bystrica pre náš portál uviedol:

„Tento pietny akt sme zorganizovali ako členovia Lions Clubu druhýkrát. Vlani to bolo pri stom výročí vzniku Československej republiky, teraz je to sto rokov od smrti M. R. Štefánika. Predpokladám, že pre nás Lionistov vznikne  z toho tradícia, pretože sme si povedali, že Štefánik je taká osobnosť, ktorú si musíme uctiť každým rokom. V Banskej Bystrici sú len dva pamätníky s bustami M.R. Štefánika v Rudlovej a Sásovej postavené z iniciatívy občanov.“

Doplnil ho mestský poslanec Matúš Molitoris:

„Osobnosť M. R. Štefánika, ktorá nás navždy opustila pred sto rokmi, bola jedna z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Bez Štefánika by sme si nevedeli predstaviť našu slovenskú štátnosť. Je veľmi dobré, že aj po sto rokoch od jeho úmrtia, napriek mnohým nezdarom a snahám zabudnúť na neho v histórii, sa darí držať túto myšlienku oživovať  spomienky na tohto nášho velikána. Pevne verím, že sa nám podarí presadiť myšlienku postavenia pamätníka v Banskej Bystrici – dôstojného miesta, kde si budeme môcť uctiť pamiatku M. R. Štefánika.

Pamätník v Rudlovej

O Pomníku padlým občanom Rudlovej počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914 – 1918 si zaspomínal Rudlovčan Jozef Horváth:

„V roku 1934 bol v Rudlovej zaregistrovaný športový klub pomenovaný podľa významného slovenského astronóma a vlastenca, generála, letca, diplomata a politika Milana Rastislava Štefánika ako ŠK Štefánik Rudlová. V roku 1937 sa vytvoril výbor, ktorý sa začal zaoberať otázkou postavenia pomníka na pamiatku padlých občanov z Rudlovej v prvej svetovej vojne. O dva roky neskôr už stál v miestnej časti Hrbčok. Na svojom dolnom okraji je do kameňa vytesaný obraz raneného vojaka. Pomník bol na vrchole ukončený bustou prvého ministra obrany Československej republiky M. R. Štefánika.“

Osud Štefánikovej busty v Sásovej

V bývalej samostatnej obci Sásová, teraz miestnej časti Banskej Bystrice, je na podstavci osadená kópia pôvodnej busty generála Milana Rastislava Štefánika. Unikátna je tým, že údajne ako jediná ho zobrazuje bez generálskej čiapky. Busta “usvedčuje” Štefánika z toho, že mal málo vlasov a plešinu od čela až za polovici temena. Dielo z patinovaného epoxidu tam osadili v októbri 2005.

Originál busty inštalovali v Sásovej v júni 1938. Rok predtým si ju objednali tamojší obyvatelia, ktorí na ňu vyzbierali 7197 korún a 80 halierov. Z bronzu ju v jedenapolnásobnej veľkosti oproti životnej vytvoril akademický sochár Ladislav Majerský z Bratislavy. Autorom súčasného návrhu kópie busty je architekt Dušan Čupka, jej epoxidovú kópiu odlial akademický sochár Ján Filo.

Podľa dostupných informácií stál pamätník M. R. Štefánika s bustou v Sásovej do prvej polovice 50-tych rokov minulého storočia. Vtedy ho síce odstránili, ale podobizeň Štefánika našťastie nezničili, Bustu po jej odstránení uložili v budove bývalého Miestneho národného výboru v obci. Ani po zániku tohto orgánu však neskončila v zberných surovinách.

Približne v polovici 80 – tych rokoch minulého storočia ju z povaly objektu, do ktorého malo prístup viacero ľudí, zobral a tým zachránil vtedajší zväzák Robo Janovec. Od jeho otca sa iniciátor myšlienky znovuosadenia busty Štefánika Ladislav Roháč začiatkom roku 2003 dozvedel, kto má vzácnu bustu.

Premiestniť originál sa do Sásovej nepodarilo, pretože pokusy pozháňať sponzorov boli neúspešné. Epoxidovú kópiu busty, ktorú umiestnili na podstavci pod sásovskou vežou slúžiacou aj ako zvonica, dal potom zhotoviť banskobystrický Mestský úrad s primátorom Jánom Králikom.

Bola totiž obava, že originál z bronzu by mohli ukradnúť zlodeji. Jeho kópiu v Sásovej inštalovali takmer na tom istom mieste, ako predtým originál, pri príležitosti 125. výročia narodenia M. R. Štefánika a 750. výročia udelenia mestských privilégií Banskej Bystrici.