Tomu sa hovorí smola. Po májovom mestskom zastupiteľstve môžeme konštatovať, že mesto Banská Bystrica má o dve školy menej a prišlo aj o eurofondy na rekonštrukciu ďalších štyroch.

Keď to premietneme do ekonomiky mesta, tak v mestskom rozpočte na tento rok chýba na prevádzku všetkých 14 základných škôl 238.500 eur. Zrušením životaschopných ZŠ Okružná a ZŠ Tatranská aj s ich školskými zariadeniami k 30.júnu 2012 sa má ušetriť necelých 111.000 eur, na budúci rok necelých 405.000 eur. Okrem toho na investície do rekonštrukcií zanedbaných školských budov mesto potrebuje okolo 7 miliónov eur.

Na štyri základné školy sa ešte v roku 2010 podarilo pripraviť projekty na ich rekonštrukciu z eurofondov, ktoré sa postupne aj schválili. Mesto malo dostať na ZŠ Spojová 1,64 mil. eur, na ZŠ Golianova 1,38 mil. eur, na ZŠ Trieda SNP a ZŠ Moskovská po milióne eur. Celkom išlo o investičné europrostriedky vo výške zhruba 5 miliónov eur, ktoré však neprídu.

Najďalej s verejným obstarávaním bola ZŠ Moskovská, u ostatných troch škôl sa výber dodávateľa po opakovaných verejných súťažiach neustále predlžoval. Vždy sa našla firma, ktorá napadla výsledky výberového konania, Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) ho následne zrušil a začínalo sa odznova. Napokon sa stalo to, čoho sa obávali všetci štyria riaditelia dotknutých škôl, že stratia šancu schválené eurofondy včas vyčerpať.

Koncom mája z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka prišiel list, o ktorom informoval primátor Peter Gogola poslancov na konci posledného zastupiteľstva. „Minister Jahnátek ma informoval listom, že v rokoch 2008 až 2010 boli v rámci prioritnej osi infraštruktúra vzdelávania uzavreté zmluvy o poskytnutie nenávratného finančného príspevku nad limit finančnej alokácie. Teda väčší objem zmlúv, ako vyčlenené prostriedky. Vzhľadom na to ma požiadal, aby som pozastavil realizáciu schválených projektov,” povedal primátor Gogola 29.mája 2012 a uzavrel tak vskutku zlý deň pre banskobystrické školstvo.

Výzva primátora adresovaná na zastupiteľstve poslancom vládnej strany SMER-SD, aby využili svoje kontakty a spolu s vedením mesta sa pokúsili zvrátiť tento stav, prišla tragicky neskoro. Na to mal spolu s prednostom MsÚ myslieť vlani, keď začali problémy s verejnými obstarávaniami a v Bratislave sedela vláda, ktorej koaličné strany ho podporovali vo volebnej kampani na primátora.

Vtedy to však davja najvyšší predstavitelia mesta nevideli také horúce, hoci Miklošovo ministerstvo financií im zastavilo predtým odsúhlasený europrojekt na komplexný informačný systém za 3 milióny eur a neskôr rozhodlo aj o presťahovaní sídla Daňového riaditeľstva do Bratislavy. Miesto účinného lobizmu v prospech Banskej Bystrice sa obviňovalo bývalé vedenie mesta a dávali plané sľuby, že sa to musí rozbehnúť.

Aj keď objektívne treba povedať, že k problému prispel aj komplikovaný „antikorupčný“ systém verejného obstarávania nastavený Radičovou vládou, ktorý umožnil neustále rušenie výberových konaní z formálnych dôvodov a neúmerné predlžovanie obstarávania dodávateľov. Začali sa objavovať nastrčené firmy formálne mariace súťaže, čo ako na bežiacom páse potvrdzoval ÚVO. Keď sa konečne podarilo dotiahnuť proces verejného obstarávania do konca, boli všetci na konci s dychom.

Často prichádzali aj víťazi s podozrivo nízkymi cenami, ktorí potom nezaplatili svojim subdodávateľom a mnohých dostali na mizinu. To paradoxne rozšírilo rady nezamestnaných, na čo v konečnom dôsledku doplatil tento štát. Ibaže potrebná zmena legislatívy k zjednodušeniu procesov verejného obstarávania je beh na dlhé trate.

Primátorove slová pre médiá: „Ministrovi hodlám odpísať na list a prejavím záujem sa s ním stretnúť, ale obávam sa, že jeho odpoveď bude, aby som nemrhal jeho a svojím časom. V tejto chvíli musíme hľadať iné riešenie. Nejaké sa črtá, ale v tejto chvíli ho neprezradím,“ sú už len labuťou piesňou. Holým faktom je, že rekonštrukcia štyroch banskobystrických škôl sa odkladá na neurčito.

Mohli by sme k tomu všetkému prirátať aj nádejne rozbehnutý europrojekt na revitalizáciu dvoch mestských parkov za pol milióna eur, ktorý v októbri 2011 skončil predčasne kvôli nedostatočnému záujmu mestského úradu o spoluprácu s jeho tvorcami. To však nezmení nič na tom, že podobne ako vlani, ani v roku 2012 nepritečú do mestskej kasy očakávané mimorozpočtové zdroje z eurofondov.

Znamená to, že mesto sa musí spoľahnúť na vlastné zdroje, ibaže tých v mestskom rozpočte nieto nazvyš. Ledva sa banskobystrická samospráva po štvrťroku ako tak vysporiadala so svojimi finančnými záväzkami voči prevádzkovateľom komunálnych služieb a MHD, už prichádzajú ďalšie. Najhoršie je, že na investície potrebuje mesto kapitálové príjmy, ktoré sú stále veľmi nízke a zo stabilnejších daňových príjmov sa môžu hradiť len prevádzkové náklady samosprávy. Ešte sú v zálohe úvery…

Je najvyšší čas, aby sa nad celkovo zložitou ekonomickou situáciou (vrátane školstva) kompetentní vo vedení mesta vážne zamysleli a prijali zásadné rozhodnutia, ako ďalej. K rokovaciemu stolu okrem poslancov a vplyvných politikov už treba konečne prizvať aj miestnych podnikateľov a spoločne s nimi hľadať východisko. Aby sa nestalo, že sa budeme len zabávať na hlavnom námestí a napokon skončíme ako „Bystrický Titanic“…