Znie to možno neuveriteľne, ale je to tak. Tento spevák s nezabudnuteľným hlasom a osobitým prejavom navštívi mesto pod Urpínom v piatok 14.januára 2011 o 17:00 hodine, aj keď iba v spomienkach.

Spomienkový večer na počesť Deža Ursínyho sa uskutoční v Bethlenovom dome (Stredoslovenská galéria) v Dolnej ulici vďaka organizátorom Jurajovi Havlíkovi a Martinovi Novákovi. Hosťami večera budú štyria Ursínyho súputnici: jeho dvorný textár Ivan Štrpka-člen básnickej skupiny Osamelí bežci, herec a hudobník Jakub Ursíny (syn), producent a člen bývalej hudobnej skupiny „Burčiak“ Pavel Daněk a zvukový režisér Ursínyho albumov Juraj Solan.

Návštevníci tohto zaujímavého podujatia si tak budú môcť autenticky zaspomínať na nezabudnuteľného Deža s jeho najbližšími spolupracovníkmi, ktorí stáli pri zrode tejto legendy slovenskej hudobnej scény. Mottom večera je: „Čo nie je napísané v knihách, zachytené vo filme, ale je dobré, aby sme to vedeli a zapamätali si.“

Dezider „Dežo“ Ursíny sa narodil 4.októbra 1947. Prvú gitaru dostal ako 11-ročný. V rokoch 1963-64 hral v skupinách Fontána a Jolana. Neskôr sa stal lídrom hudobnej skupiny The Beatmen, výrazne ovplyvnený Beatles. V roku 1967 zakladá s Fedorom Frešom a Dušanom Hájekom skupinu The Soulmen.

V tom istom roku Ursíny začína študovať na VŠMU filmovú a televíznu tvorbu. Po niekoľkých úspešných koncertoch a spoločnom vystúpení so skupinou Prúdy v roku 1968 sa The Soulmen rozpadá. V auguste 1970 , keď spojil s klaviristom Jarom Filipom, zakladá skupinu Provisorium, ktorej zostava sa neskôr často menila. V roku 1974 začal pracovať ako dramaturg krátkeho filmu vo filmových ateliéroch na Kolibe.

Dežo Ursíny spieval svoje piesne väčšinou v angličtine. V spolupráci s Ivanom Štrpkom nahral v roku 1977 ich prvé spoločné album Pevnina detstva. Vzhľadom na to, že svoje kompozície zameriavali na textovú formu piesní, po hudobnej stránke boli určené skôr na počúvanie. Preto sa v 70.rokoch Ursíny objavoval zriedkavejšie na koncertoch. Zložil hudbu k filmom Bubeník červeného kríža a Řeknem si to příští léto.

V roku 1979 sa Ursíny a Filip spojili s basgitaristom Pavlom Daněkom a založili zoskupenie s názvom Burčiak, ktoré nahralo album Nové mapy ticha. So Štrpkom v roku 1980 nahráva album Modrý vrch. Podieľal sa na aj niekoľkých muzikáloch, z nich najznámejší je Neberte nám princeznú. V roku 1982 začal spolupracovať so skupinou Prognóza a nahráva album 4/4. Objavuje sa častejšie aj v televízii a nahráva albumy Bez počasia, Zelená a Na ceste domov.

V roku 1989 Ursínymu diagnostikovali rakovinu jazyka a koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval celovečerný film O rakovine a nádeji a nahral dvojalbum Ten istý tanec, v ktorom sa po prvýkrát predstavil ako textár. Neskôr vychádzajú albumy Momentky a Do tla. V rokoch 1992-94 nakrútil dva filmy: Dům matky Terezy a Obrázky z výletu za plot blázinca. V roku 1994 vychádza jeho ďalší album Príbeh. Vo februári 1995 začal spolupracovať s Ivanom Brachtlom na celovečernom dokumentárnom filme Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda, ktorý však už nestihol dokončiť (neskôr vyšiel pod názvom Času je málo a voda stúpa).

2.mája 1995 prehral boj so zákernou chorobou a zomiera vo svojom byte v Bratislave-Dúbravke. Po jeho smrti ešte vyšli albumy Pevniny a vrchy (1997),v roku 2000 Pevniny a vrchy 2 (rarity) a Posledný príbeh, Neberte nám princeznú (2001).

Dežo Ursíny sa natrvalo zapísal do dejín slovenskej bigbítovej a artrockovej hudby. Bol hudobníkom, skladateľom, spevákom a textárom. Profesionálne sa venoval aj filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako autor filmovej hudby, dramaturg, režisér, autor námetov a scenárista. Jeho kariéra je úzko spojená s básnikom a textárom jeho piesní Ivanom Štrpkom, s ktorým spolupracoval na 11 štúdiových albumoch. Je to legenda slovenskej hudby 20.storočia.