Kauza odvolaného trnavského arcibiskupa Mons. Róberta Bezáka otvorila otázku spoločenského postavenie katolíckej cirkvi na Slovensku pod kuratelou Vatikánu, vrátane práv občanov-daňových poplatníkov na informácie o jej činnosti a hospodárení. To sa týka aj Bystričanov, ktorí už rok márne čakajú na nového biskupa po zosnulom Mons. Rudolfovi Balážovi a nikto z cirkevnej hierarchie nepovažuje za potrebné vysvetliť to občanom v Banskobystrickej diecéze.

Ide o to, že pokiaľ katolícka cirkev na Slovensku čerpá financie aj zo štátneho rozpočtu, podobne ako politické strany či mimovládne organizácie by mala logicky podávať verejný odpočet svojho hospodárenia s riadnym  zdokladovaním príjmov a výdavkov. Ako k tomu prídu „svetskí“ verejní činitelia, ktorí musia každým rokom verejne podávať daňový prehľad o svojich zárobkoch a nadobudnutom majetku, ale cirkev to robiť nemusí?

Ako je možné, že slovenskú katolícku cirkev podporuje štát z daní daňových poplatníkov, ale keď tí chcú poznať dôvody odvolania svojho obľúbeného arcibiskupa v Trnave alebo otáľania s menovaním nového biskupa v Banskej Bystrici, naši najvyšší cirkevní hodnostári hovoria o pápežovom tajomstve a cirkevných právach Vatikánu.

Spôsob, akým pápež Benedikt XVI. odvolal významného slovenského duchovného, je pre normálnych Slovákov neprijateľný, rovnako ako postoje Konferencie biskupov Slovenska  (KBS) podriadené Vatikánu zakrývajúce pravdu. Jedenásť otázok z apoštolskej vizitácie, ktorá rozhodla o bytí či nebytí trnavského arcibiskupa a ktoré vyšli na svetlo sveta, niečo vypovedá o ponížení a novodobej inkvizícii, čo vrhá katolícku cirkev do hlbokej temnej minulosti.

Kam sa podela prirodzená morálna autorita katolíckej cirkvi, ktorí pretrvala aj 40-ročný útlak komunistickej moci? O niečom napovedá aj vyznanie jedného z katolíckych disidentov, ktorý po roku 1968 ušiel na Západ a dlhé roky podporoval disidentov na Slovensku. Keď sa po páde režimu nakrátko vrátil do slobodnej vlasti, neveriacky poznamenal: „Preboha, kam sa podela u našich najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi pokora? Veď oni sa správajú ako kniežatá a nie služobníci Boží!“ Zahraničný Slovák-katolík pobudol krátko aj v Banskej Bystrici a vrátil sa do Švajčiarska. Odvtedy  sem neprišiel…

Ak si predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský myslí, že to, čo sa deje okolo arcibiskupa  Bezáka  cirkev očisťuje, tak by to mal dokázať aj konkrétnymi činmi. Napríklad tým, že bude trvať na objasnení dôvodov jeho odvolania Vatikánom a umožní orgánom činným v trestnom konaní riadne vyšetriť trestné oznámenie audítorky, ktorá na popud odvolaného arcibiskupa kontrolovala hospodárenie trnavskej arcidiecézy v rokoch 2002-8, keď ju spravoval Bezákov predchodca Ján Sokol. Ten však v Trnavskej diecéze zostáva, ale Bezák musel odísť!

Mons. Ján Sokol pôsobil v Trnave od roku 1998 a okrem toho, že ako obhajca Tisa bol podozrivý zo spolupráce z ŠtB, aj po jeho odchode na dôchodok zostal v slovenskej katolíckej cirkvi čudný pach intríg a manipulácií, nehovoriac o financiách. Ich netransparentným  spravovaním sa však vyznačujú aj vatikánske banky, ktorým zrejme peniaze nie sú sväté…

Riadne nezdokladované  

státisíce eur, nevýhodný prenájom pozemkov, prevod cirkevných peňazí na niekoľko desiatok účtov a čudné presuny medzi nimi. To sú veľmi vážne podozrenia v Trnavskej arciediecéze za Sokola, ktoré nemožno len tak zamiesť pod stôl s odvolaním sa na cirkevné právo, ktoré nemá podliehať svetskému. Ibaže peniaze sú aj v cirkvi iba obyčajnou svetskou záležitosťou, navyše pochádzajú od daňových poplatníkov štátu.

Podľa právnikov sa však katolícka cirkev môže policajnému vyšetrovaniu vyhnúť, keď prehlási, že konaním arcibiskupa Sokola sa necíti byť poškodená. O niečom svedčí aj vyhlásenie povereného trnavského biskupa Mons. Jána Oroscha, ktorý chce vykonať nový audit hospodárenia za Sokola i Bezáka. Nechajme sa prekvapiť.

Berúc slová predsedu KBS Stanislava Zvolenského vážne, asi by sa mala otvoriť otázka odluky cirkvi od štátu. Ak katolícka cirkev nechce, aby jej veriaci či neveriaci prispievajúci na jej činnosť časťou svojich daní videli do karát, tak nech je to ako vo vyspelej západnej Európe. Zavedie sa cirkevná daň, ktorú budú platiť veriaci priamo svojej cirkvi, plne rešpektujúc pravidlá jej fungovania.

Podobne ako mimovládne organizácie by cirkev mala žiť z príspevkov svojich členov, grantov, darov a vlastného majetku. Potom nech pre túto náboženskú komunitu v plnej miere platí pápežovo tajomstvo a cirkevné právo. Ak predtým treba vysporiadať ešte nejaké staré záväzky medzi štátom a cirkvou, nech sa tak udeje, ako teraz v Čechách a bude pokoj.

Znie to možno tvrdo, ale tam speje moderný svet 21.storočia, či sa to niekomu páči alebo nie. Ak chceme žiť v pravde a spravodlivosti, toto je jedna z ciest. Ježiš neohrozene hlásal evanjelium o pravde života a viere v Boha napriek tomu, že vtedajšej cirkevnej moci to nebolo po chuti. On sa obetoval za nás a oni ho nechali ukrižovať. Ak súčasní cirkevní predstavitelia majú zostať služobníkmi Božími a nie „kniežatami“, nech sa správajú podľa evanjelia Ježiša Krista a pred veriacimi žijú v pravde.

Na záver iba malá poznámka. Riešením nastolených problémov v slovenskej katolíckej cirkvi celkom určite nie je „upratanie“ najvyššej hierarchii nepohodlného arcibiskupa Bezáka do Banskej Bystrice, kde má byť výpomocným  duchovným v Radvani, bez výkonu pastorizácie na verejnosti. Tu bude môcť iba tíško rozjímať, aby náhodou nepovedal ľuďom ďalšiu pravdu o čudných pomeroch v slovenskej katolíckej cirkvi. Tá, ako sa zdá, je totálne závislá od  Vatikánu, ktorý má zmluvu s naším štátom, čo zrejme vyhovuje aj súčasnej Konferencii biskupov Slovenska…