Štatistiky hovoria o tom, že počet ubytovacích kapacít v Banskobystrickom kraji sa v minulom roku znížil o 12 a je ich k dispozícii 424. Na druhej strane sa počet turistov  medziročne zvýšil o 4.502 a do nášho kraja prišlo 366.982 návštevníkov.

Lôžkové kapacity zariadení cestovného ruchu v Banskobystrickom kraji sa v priemere využili na 25,7 percenta a počet prenocovaní na jedného návštevníka dosiahol 3,7 nocí. Medzi návštevníkmi držali prím domáci (79%). Zo zahraničia k nám prišlo najviac Čechov (9,2%), Maďarov (2%), Nemcov (1,9%),Poliakov (1,4%) a Rakúšanov (1,1%).

V Banskobystrickom  kraji máme aktuálne k dispozícii 372 hromadných ubytovacích  zariadené  52 prevádzkovateľov súkromného ubytovania, celkovo to predstavuje  7.040 izieb s 18.523 lôžkami. Priemerná cena za ubytovanie v našom kraji bola vlani o 7,41 eura nižšia, ako bol celoslovenský priemer.

Krajské štatistiky by sa mali premietnuť aj do stratégie cestovného ruchu mesta Banská Bystrica, ktorú presadzuje primátor Peter Gogola so svojím tímom spolupracovníkov. Zatiaľ mestská samospráva vytvára iba základný priestor k tomu, aby sa cestovný ruch mohol začať rozvíjať.

V mestskom rozpočte sa vyčlenili financie na propagáciu a cestovný ruch, mesto vstúpilo do súkromnej spoločnosti VISIT BB s.r.o.  a do regionálnej organizácie cestovného ruchu, prostredníctvom ktorých sa majú naštartovať potrebné aktivity. Vďaka nim by sa malo propagovať mesto pod Urpínom ako zaujímavá turistická destinácia.

K budovaniu novej značky mesta má prispieť aj gastronomický festival Grilliada, ktorého prvý ročník bude počas mája. Na hodnotenie prvých krokov banskobystrickej samosprávy v tejto strategickej oblasti si treba ešte počkať, pretože tento rok je akýmsi nadýchnutím sa na ceste za kvalitným cestovným ruchom v našom meste.

Podľa odborníkov zmyslom cestovného ruchu presadzovaného mestom a financovaného z peňazí daňových poplatníkov by malo byť prednostné rozvíjanie aktivít a služieb, ktoré zvýšia atraktívnosť Banskej Bystrice pre návštevníkov mesta, no zároveň budú užitočné aj pre jeho občanov.

Banská Bystrica by sa mala stať miestom oddychu pre dovolenkárov pôsobiacich v okolitých strediskách cestovného ruchu. Mala by sa stať miestom, kam sa chodí za kultúrou, nákupmi, dobrým jedlo a zážitkom. Zároveň by Banská Bystrica mala mať natoľko ujasnený a definovaný produkt cestovného ruchu, aby aj ona samostatne bola lákadlom a dôvodom pre návštevu a pobyt. Tak v oblasti motivačných programov pre skupiny osôb alebo zážitková turistiku, kongresového cestovného ruchu, ako aj rodinných pobytov.

Správnou tvorbou produktov môže mnohým svojim občanom poskytnúť nové možnosti sebarealizácie a živobytia. A to aj v sofistikovanejších druhoch práce a povolaniach. Ide napríklad o sprievodcovské alebo manažérske služby.

O tom, čo z týchto prvkov sa objaví v praktickej činnosti nášho mesta, sa presvedčíme v najbližších mesiacoch.