Keby sme chceli byť dramatickí, tak situáciu s novým rozpočtom mesta na rok 2011 nazveme „čakaním na Godota“. Bude či nebude?

Najskôr ho ešte v novembri 2010 predkladal poslancom predchádzajúci banskobystrický primátor Ivan Saktor ako vyrovnaný s príjmami a výdavkami vo výške takmer 44 miliónov eur. Napokon ho však po dohode s vtedajšími poslancami mestského zastupiteľstva stiahol z rokovania s tým, aby ho prijal už nový mestský parlament na návrh nového primátora, keďže podľa neho budú hospodáriť v prvom roku svojho štvorročného funkčného obdobia.

Treba pripomenúť, že ten minuloročný návrh rozpočtu mesta na rok 2011 bol vzhľadom na pretrvávajúce problémy s nedostatočnými príjmami z podielových daní na bežné výdavky a s nízkymi kapitálovými príjmami na investície pomerne rizikový. Reálne nenaplnenie týchto rozhodujúcich rozpočtových položiek znamená radikálne šetrenie na výdavkoch alebo hľadanie iných mimorozpočtových zdrojov vrátane účelovo viazaných úverov na konkrétne projekty.

Nový primátor Peter Gogola mal ambíciu predložiť vlastný návrh rozpočtu mestskému zastupiteľstvu už vo februári. Vzhľadom na to, že musí najskôr vniknúť do tajov fungovania mestskej samosprávy a oboznámiť sa so skutočným stavom ekonomiky mesta, svoje ambície presúva na marec To potvrdila poslancom na februárovej finančnej komisii aj vedúca ekonomického odboru MsÚ Ing. Beata Farkašová .

Na nedávnom stretnutí s občanmi v Europacinemas primátor povedal: „Stav ekonomiky je taký, že keď zaplatíme za komunálne služby, úradníkom výplaty a ďalšie nevyhnutné bežné náklady, už nám nezostane na investície. Cash flow je na nule.“ Zatiaľ ide mesto na rozpočtové provizórium, čo znamená maximálne mesačné výdavky do výšky 1/12 minuloročného rozpočtu bez väčších investícií. Keďže reálna výška podielových daní bude známa až v apríli, nie je vylúčené, že návrh rozpočtu sa presunie až na tento termín. Jedno je isté. Banskobystrický rozpočet 2011 bude reštriktívny.

Pozitívnym východiskom pre návrh tohoročného rozpočtu môže byť miera zadlženia mesta Banská Bystrica, ktorá je za rok 2010 jedna z najnižších spomedzi krajských miest a dosahuje 32% voči bežným príjmom ročného rozpočtu (maximálny limit je 60%). Pre zaujímavosť uvádzame aktuálnu, zatiaľ neúplnú tabuľku miery zadlženia 8 krajských miest k 31.12.2010:

To znamená, že naše mesto je na rozdiel od mnohých dramaticky zadlžených miestnych samospráv v pomerne dobrej ekonomickej kondícii a v nevyhnutnom prípade si môže na preklenutie nepriaznivého vývoja situácie v príjmovej časti rozpočtu s nedostatkom hotovosti na bankových účtoch zobrať úver či vydať mestské obligácie. Tieto zdroje sa môžu použiť aj na prípadné investície. Peter Gogola sa však bude chcieť prípadnému úveru zrejme vyhnúť, keďže pred voľbami hovoril o údajne veľkom zadlžení mesta, ktorému chce zabrániť.

Ak je podľa primátora otázne, či mesto bude mať kapitálové prostriedky na zamýšľaný investičný rozvoj, možno by sa mal pozrieť na reálne možnosti získania mimorozpočtových finančných zdrojov. Takými boli v minulom funkčnom období eurofondy alebo investície mestských spoločností BPM s.r.o., MBB a.s. a DPMBB a.s. do komplexných rekonštrukcií plavárne, historickej Radnice, do nového priemyselného parku či radikálnej výmeny starého vozového parku MHD za nový ekologický. Možnosti sú aj v pokračovaní projektov verejno-súkromného charakteru (PPP), akým je prvý projekt výstavby a opravy zničených mestských komunikácií.

V každom prípade mesto nestojí pred dramatickou voľbou „byť či nebyť“. Skôr pred strategickou dohodou primátora s poslaneckou väčšinou nielen na novom mestskom rozpočte, ale aj na rozvojom programe mesta na roky 2011-2014. Dúfajme, že toto rozhodovanie nebude pokračovaním Becketovej absurdnej drámy „Čakanie na Godota“.